Jan Botto- Smrt Janosikova

Essay by shape_svk April 2006

download word file, 7 pages 0.0

Downloaded 2091 times
Keywords , , , ,

Ján Botto - Smrť Jánoshíkova

Ján Botto sa narodil 27.1.1829 vo Vyshnom Skalníku. Národne sa uvedomoval v Levoči, kde shtudoval na lýceu v čase, keď sem prishli trinásti Shtúrovi prívr enci z Bratislavy na protest proti zosadeniu Ľ.Shtúra z katedry. Osvojil si Shtúrove ideové a národnospoločenské náhľady a jeho názory na ľudovú poéziu. Vshetko toto dôsledne uplatňoval vo svojej básnickej činnosti. V Levoči začal svoju literárnu činnosť. Pod pseudonymom Janko Magihradský prispieva do shtudentského, rukou písaného, časopisu. Revolúcie sa aktívne nezúčastnil a hodnotil ju z hľadiska shtúrovcov. Nepochopil reakčnosť zásahu ruského cára na jej potlačenie. Bol sklamaný z nesplnenia tú ob vlastnej generácie.

Botto, rovnako ako ostatní shtúrovci, hľadal podnety a pramene svojej básnickej tvorby v ľudovej slovesnosti. Jeho lyrické básne a balady sú obrazom neuteshenej národnej situácie v porevolučných rokoch. Preto e ťa ké polo enie národa bolo takmer bezvýchodiskové, vyústenie básní smeruje do vízií. Prispieva k tomu aj jeho básnická povaha, ktorá mala sklony k zmyslovému videniu.

V jeho vyjadrení sa zvýrazňuje farebnosť. Stavebným princípom v jeho básniach je kontrast, v ktorom tma predstavuje záporné sily a svetlo ivotný klad. Ťa ká politická situácia ( Bachov absolutizmus ) nútila básnika vyu ívať také prostriedky, ktoré by mu umo nili vyjadriť revolučné nálady a vlastenecké cítenie. Zomrel 28.4.1881.

Botto popri J.Kráľovi rozvinul niektoré svojské črty romantickej balady. Baladický hrdina splýva s prostredím a situáciami. Dynamika deja sa dosahuje stupňovaním hrôz, nie rozporom medzi dobrom a zlom. Na vytvorenie presnejshej predstavy tragiky vyu íva dialóg, zvukovo malebné slová, skratkovitosti reči. Medzi najúspeshnejshie balady patria ltá ľalia a Margita a Besná.

V balade ltá ľalia rieshi mravný konflikt. Man elia si dajú sľub vernosti, ktorý sa nemá porushiť ani smrťou. Avshak Eva daný sľub nedodr í a po Adamovej smrti sa vydá. Za morálny priestupok nasleduje trest (21).

Margita a Besná je baladická príhoda o smrti siroty, ktorá musí zomrieť pre iarlivosť macochy (22).

Z Bottovej tvorby najmä v mladshích rokoch cítiť zanietenosť za ideály revolúcie, a to najmä v básniach K mladosti a Pochod. V prvej sa vyslovuje za nový ivot. Volá po takej piesni, ktorá by mohla otriasť starým spráchniveným svetom. Podobne v básni Pochod (ponáshka na Petőfiho) volá po revolučnom čine. Kladie priamo otázku : "Či chcesh voľnosť a či putá ?"

Básnické dielo Jána Bottu rozsahovo nie je veľké, zato vshak tematicky dosť pestré. V poézií nashiel prostriedok, ako iviť v ľude vieru v krushných časoch národnej a sociálnej neslobody.

V baladách vyslovil potrebu dodr iavať mravné zásady, ktorých porushenie sa trestá.

Botto ako odchovanec národnoobrodeneckých ideálov epochy romantizmu hľadal v jánoshíkovskej tematike podnety vyjadriť svoje vlastenecké a protifeudálne názory. U v čase levočských shtúdií napísal lyrickú Pieseň Jánoshíkovu, ktorá obsahuje niektoré črty hrdinských činov Jánoshíka a tvorí východisko pre neskorshiu skladbu Smrť Jánoshíkova. Táto vznikla v porevolučných rokoch, v období najväčshieho národného a sociálneho útlaku Bachovho absolutizmu. V dôsledku tejto pochmúrnej situácie sa Jánoshík v básnikovom zobrazení nepoddáva v hrdinských, bojových situáciach, ako je známy z ľudového podania. Bottov Jánoshík u len s trpkosťou spomína na svoj odboj (Smrť Jánoshíkova : "Zbíjal som ja, zbíjal, boj za pravdu bíjal") a vyjadruje náladu jeho generácie po neúspeshnej revolúcií. Postava Jánoshíka potom u nepredstavuje len odboj proti feudálnej zvôli, ale aj úvahy súvekého vlastenca v boji za národnú slobodu. Majstrovsky tu rozvinul jánoshíkovskú tému. Heroizmus a tragika Jánoshíka symbolizuje osud slovenskej romantickej generácie. Postava Jánoshíka nie je historická, autor sa inshpiroval ľudovými povesťami a rozprávkami. Po dlhé roky bolo toto dielo zdrojom národného povedomia.

Smrť Jánoshíkova je lyricko-epická skladba, autorom nazvaná romancou. Skladá sa z predspevu a deviatich spevov. Spevy sa kompozične líshia, nájdeme tu prevládajúci opis a charakteristiku - I. spev; prerozprávanie zlapania - II. spev; alospev - III. spev; reflexie - IV. a V. spev. Dejová línia je slabá, bez epizód. Prevláda 12 - slabičný versh s prestávkou po shiestej slabike. Napriek výnimočnosti ivota zbojníkov si autor vyberá zlapanie, väznenie a popravu Jánoshíka, čím symbolizuje stav národného hnutia po neúspeshnej revolúcii 1848/49. Zjednocujúcim kompozičným prostriedkom jednotlivých spevov je princíp kontrastu, protikladu. Napr. vatra horiaca - vatra zhasínajúca, sloboda vo voľnej prírode - shtyri steny temnice, tma - svetlo, noc - deň, skutočnosť- alegória.

Jánoshík je v prvých dvoch spevoch predstaviteľom protifeudálneho odboja a postavou z ľudovej slovesnosti. V IV. speve sa mení na romantického hrdinu a v V. speve je alegorickou bytosťou.

I. spev: Dielo začína obrazom vatry a hôrnych chlapcov(1). ijú slobodne, vedia o nich a v Budíne(2). V očiach ľudu sú vykonávateľmi spravodlivosti(3). Jánoshík výzorom a vlastnosťami zodpovedá ľudovej tradícii. Má nezvyklé oblečenie - červený dolomán, zelenú koshieľku - a zbraň. Je prísny k bohatým a láskavý k poddaným, shtedro "meria dukáty z klobúka" a vzácnu látku "meria od buka k buku". Vzbudzuje reshpekt pánov a lásku u jednotlivých ľudí, oddanosť vo svojej dru ine(4). Modlia sa za neho aj siroty. I. spev končí obrazom hôrnych chlapcov sediacich pri vetre, oheň - symbol slobody a odboja - slabne a nakoniec zhasína(5).

II. spev: je rámcovaný motívom pastierika a stáda, za ktorým u nikdy Jánoshík nepôjde. Jánoshíka zlapali. Prerozprávanie sa graduje na trikrát(6). Jánoshík má nadprirodzené schopnosti presne tak, ako to podáva ľudová rozprávka. Je nezraniteľný, ani "more drábov" ho nezastrashí, lebo má v opasku silu, ktorú mo no zničiť strelou spakruky. Strela spakruky prestrihne čarovnú ilku v opasku a Jánoshíka zlapajú. Na ob alobu zo zboja odpovedá(7). Po zlapaní sa Jánoshík pýta väzniteľov, koľko rokov oni zdierajú ľud, keď jeho idú súdiť za sedem rokov zboja. Hrdo odmieta si vykúpiť slobodu zlatom zo svojich bájnych pokladov.

III. spev: Postava Jánoshíka je pasívna, svoj iaľ vypovie dievčina - dusha ľudu. Je noc. Jánoshík je v mestskej temnici. Vshade okolo smrtný spánok a nesloboda. K čiernej ve i ktosi prichádza(8).

IV. spev: Jánoshík je romantickým hrdinom, trpiaci protikladom sna a skutočnosti. Hrdina snívajúci o slobode - s rukami prikutými o skalu spí a v spánku je opäť slobodný(9).Pomenovania - shuhaj, zbojníček, samopashné dieťa sa odrazu menia na- mladý syn Tatier, junák - väzeň.V dobe, ktorá nedovoľuje čin, je potrebné snívať(10).

V. spev: Tento spev je potvrdením, e Smrť Jánoshíkova je jedno z najromantickejshích diel v slovenskej literatúre. Začína Jánoshíkovým uvedomením si svojho neslobodného postavenia, nasleduje reflexiou o voľnosti. Formou je ponáshkou na ľudovú pieseň(11).Postava prechádza ďalshou transformáciou. Ústa väzňa hovoria slová shtúrovcov, národných buditeľov. Končí noc. Začína deň - pre Jánoshíka nesvitá na ivot, ale na smrť(12).Jánoshík ob alúva ministra Bacha za príkaz: "Spať večne", ktorý vydal národom rakúskej monarchie po revolúcii. Zakázal akýkoľvek národný pohyb. Vyjadruje vieru tých, ktorí za práva svojho národa bojovali a prehrali: "No príde i prísť musí ten veľký deň súdu - a za stôl si zasadne pravda môjho ľudu." So silným emociálnym nábojom vyjadril pocity romantikov, ktorí prví ishli bojovať za národné práva a prví boli potrestaní shibenicou, väzením alebo policajným dozorom: "My skoro spať musíme, bo sme skoro vstali!" Jánoshík presne formuluje, za čo ho i iných idú potrestať: "Preto, e som ťa schytil, keď ťa psi trhali, i vyniesol slobodu omdletú medzi Tatier skaly." To u nehovorí zbojník, ktorý bohatým bral a chudobným dával, ale ten, ktorý na poslednú chvíľu o ivil národooslobodenecké hnutie. Preto je tu i badateľný zemepisný posun - od Kráľovej hole k Tatrám - symbolu celého Slovenska.

VI. spev: Jánoshíka vedú na smrť. Príroda to cíti(13).Jánoshík vystupuje vo veľmi ushľachtilej podobe, nie je u jedným z ľudu, ale svojím nadhľadom, schopnosťou analyzovať situáciu ľudu, stojí ako jeho duchovný vodca - cíti sa zodpovedný za osud ľudu. U čitateľa to mô e evokovať predstavu, e hovorí k shirshej pospolitosti, nielen ku kňazovi, ktorý ho odprevádza na poslednej ceste. Kňaz ho vyzýva k modlitbe(14).Presne vystihuje stav bezmocnosti a neuvedomenia slovenského ľudu v minulom storočí: " e iť nezná, nebo iatko, a zomrieť nemô e."

VII. spev: Zaznamenávame návrat k tradičnej romantickej podobe. Jánoshík stojí neohrozený pred shibenicou, zrak upretý na svoj kraj a mysľou pri najbli shích. Príroda sa spolupodieľa na atmosfére. Je pripravená na smrť hrdinu(15). Jánoshík sa lúči pohľadom s krajinou a v mysli prechádza známymi miestami(16). Pri poslednom pohľade na rodnú zem dvojvershím majstrovsky zhodnotí postavenie Slovenska po mnohé stáročia(17). Kňaz vyriekne: "Amen!" Jánoshík umiera a ocitá sa medzi vílami tam, kam patria vshetci nesmrteľní. Prichádza kráľovský posol s ponukou milosti, ak kráľovi dodá shtyri regimenty. Neskoro! Ľud ustrnie a bude roky čakať svojho Jánoshíka(18).

VIII. spev: Jánoshík ako postava tu nie je prítomný, ale je prítomný v rodiacich sa mýtoch o jeho osobe. Ľud si rozpráva o jeho pokladoch a jeho zmŕtvychvstaní. Slovensko je po smrti Jánoshíka ako zakliata krajina. Aj keď je pokročilý čas, "jar" eshte

neprichádza(19).

IX. spev: Jánoshík je alegorickou bytosťou, presne takou ako víla či Rusalka. Po

siedmich rokoch víly, rusalky, dru ice stroja sobásh Jánoshíka a kráľovnej víl(20).

Smrť Jánoshíkova je okrem vplyvu K.H.Máchu výrazne ovplyvnená ľudovou slovesnosťou. Z obsahovej stránky je to predovshetkým výber jánoshíkovskej témy v ľudovom ponímaní. Z formálnej stránky je najzreteľnejshí vplyv ľudovej zbojníckej piesne na melodickosť Bottovho versha.

Z lexikálnej stránky je značný počet ľudových slov a zdrobnelín, napr. Janíček, zbojníček.

Z figúr je častý paralelizmus - opakovanie tých istých alebo podobných syntaktických výrazov:

"Zbíjal som ja, zbíjal, boj za pravdu bíjal,

čiernu krv tyranov trávniček popíjal;

zbíjal som ja, zbíjal sedem rôčkov v lete:

a vy e odkedy ten biedny ľud drete?!"

Ďalej sa tu nachádzajú taktie metafory (slnce v zlatej kolíske nad horou umiera), prirovnania (obloha v ťa kom smútku sa zohýňa sťa mať biedna nad rakvou jediného syna), epiteton (ťa ký smútok), alegória (celý 9.spev), epizeuxa - opakovanie tých istých slov za sebou (horí ohník, horí), epanastrofa - slovo z konca riadka sa opakuje na začiatku ďalshieho versha, hyperbola (hoj, a keď nad hlavou paloshík im blysne: to a hen v Budíne srdce pánom stisne!)