KOMPLEXNÉ RIEŠENIE PROCESU INTEGRÁCIE CUDZINCOV S PRIZNANÝM POSTAVENÍM UTEČENCA DO SPOLOČNOSTI

ÚvodK javom, ktoré majú celosvetový charakter a stali sa neoddeliteľnou súčasťou aj súčasnej vývojovej etapy Slovenskej republiky, patrí predovšetkým migrácia obyvateľstva. Jej príčinou je najmä útek občanov z krajiny pôvodu alebo posledného trvalého pobytu pred prenasledovaním najmä z dôvodov rasových, náboženských, národnostných, politických, ako aj pred dôsledkami vojnových konfliktov a etnických čistiek. Veľkú skupinu tvoria aj cudzinci, ktorých dôvodom migrácie sú nepriaznivé ekonomické a životné podmienky. Migrácia nie je javom novým. Z hľadiska historického môžeme konštatovať, že tento problém je spätý s dejinami ľudstva od ich prvopočiatku. Stanovenie konkrétnych zásad pomoci utečencom prinieslo až prijatie Ženevskej dohody z roku 1951 a Newyorského protokolu z roku 1967 o právnom postavení utečencov, akceptovaním ktorých sa vlády signatárskych krajín zaviazali uplatňovať ich vo svojej zahranično-politickej orientácii.

Slovenská republika za obdobie svojej existencie musela od základov riešiť nielen problémy vnútroštátneho charakteru, ale aj úlohy, ktoré jej vyplynuli z medzinárodných záväzkov prijatých v dôsledku spoločensko-politických zmien po rozpade bývalej ČSFR a v súvislosti so sprievodným zvýšením migračného pohybu na území Slovenskej republiky.

James Earl Jones

English: Emergency Medical Service Slovakia Česky...

Česky: Cedule na vjezdu do obce Brestovec v okres...

Pre azylantskú krajinu predstavuje integračný proces celý rad špecifických problémov, o čom svedčí skutočnosť, že ani v krajinách s dlhoročnou tradíciou prijímania utečencov a cudzincov sa s touto problematikou nevysporiadali, a to nielen metodologicky, ale ani sa nezjednotili v názore na pojem "integrácia" a spôsob jej realizácie.

Na základe zahraničných zdrojov a skúseností možno konštatovať, že hlavným znakom integračného procesu napr. vo Švédsku je multikultúrna integračná politika, ktorá umožňuje cudzincom pokračovať vo vlastnom spôsobe života. Vo Veľkej Británii je z integrácie vylúčený nielen proces asimilácie cudzincov, ale aj všetky prvky, ktoré by utečenca z dôvodu rasy, náboženstva a pôvodu znerovnoprávňovali s miestnym obyvateľstvom.

V prístupe Francúzka k integrácii cudzincov je pozitívnou skutočnosť, že im vytvára rovnaké podmienky a možnosti existencie, aké má domáce obyvateľstvo, avšak na druhej strane neskrýva určité asimilačné tendencie.

Dominantným znakom nemeckého prístupu k integrácii je poskytnutie práce utečencom so štandardným finančným ohodnotením, čím sa sleduje proces adaptácie na podmienky ich životného štýlu. Tolerantnosť miestneho obyvateľstva k cudzincom je preto závislá od toho, ako sú títo schopní vysporiadať sa s požiadavkou adaptácie na podmienky Nemecka.

Vychádzajúc zo širokého spektra prístupov k integrácii možno ju charakterizovať ako "začlenenie jednotlivca do spoločnosti" za predpokladu, že sa mu vytvoria základné podmienky na bývanie, zabezpečia pracovné príležitosti, možnosti ďalšieho vzdelávania, využívania zdravotníckych a iných služieb a sociálnych vymožeností.

Nárast cudzincov žiadajúcich o priznanie postavenia utečenca v Slovenskej republike sa viaže na rok 1993, kedy Záchytným utečeneckým táborom v Adamove (ďalej len "ZUT Adamov") prešlo 391 osôb, z ktorých 72 požiadalo o priznanie postavenia utečenca. Kladne z nich bolo vybavených 38 žiadostí.

V roku 1994 počet žiadateľov o priznanie postavenia utečenca predstavoval 140 osôb, z ktorých bolo kladne vybavených 50.

V roku 1995 sa o priznanie postavenia utečenca uchádzalo 263 cudzincov, z ktorých bolo kladne vybavených 59.

Uvedené počty dokumentujú skutočnosť, že Slovenská republika sa v nadväznosti na prijímané ochranárske opatrenia štátov Európskej únie postupne mení z tranzitnej na pobytovú krajinu pre túto kategóriu cudzincov. Ďalším nezanedbateľným faktorom je i stabilizácia a hospodársky rast Slovenskej republiky.

Je zrejmé, že neriešenie tohto problému by v budúcnosti mohlo vyvolávať napätie medzi domácim obyvateľstvom a cudzincami, ktorí žiadajú o priznanie postavenia utečenca, alebo ktorým toto postavenie bolo priznané.

V súčasnosti sa na území Slovenskej republiky nachádza 208 osôb s priznaným postavením utečenca a ďalších 53 cudzincov čaká na rozhodnutie.

Koncepcia riešenia procesu integrácie utečencovKoncepcia integrácie utečencov do spoločnosti v podmienkach Slovenskej republiky vychádza z doterajších vlastných praktických skúseností v danej oblasti a medzinárodných poznatkov.

Pre úspešnú integráciu v počiatočnom štádiu je jednoznačne potrebná pomoc štátu umožňujúca prekonávať problémy prameniace zo skutočnosti, že sa jedná o cudzinca nachádzajúceho sa pre neho v neznámom prostredí, ktoré ho výrazne znevýhodňuje v porovnaní s domácim obyvateľstvom. Taktiež absentuje koncepčný systémový prístup, ktorý by umožňoval integrovať utečencov v intenciách, ktoré by boli pre štát z hľadiska možností, ale i medzinárodných záväzkov prijateľné. Nezanedbateľným faktorom je i skutočnosť, že pri počiatočných výdavkoch na integráciu je utečenec povinný starať sa o seba a svoju rodinu samostatne, bez výraznejšej pomoci štátu. Z doterajších skúseností vyplýva i poznanie, že časť utečencov vôbec nie je schopná sama sa integrovať do spoločnosti.

Osoby, ktoré žiadajú o priznanie postavenia utečenca na území SR, budú, tak ako doteraz, prechádzať povinnou karanténou v ZUT Adamov a Pobytovým utečeneckým táborom v Brezovej pod Bradlom, resp. azylovými domami vo Zvolene a v Stakčíne. Počas maximálne polročného pobytu utečencov v objektoch v Brezovej pod Bradlom, Zvolene a Stakčíne, ktoré slúžia ako integračné strediská so sociálnou asistenciou, sa im poskytnú sociálno-právne poradenské služby, zabezpečí výučba slovenského jazyka, rekvalifikačné kurzy a pod. V uvedených strediskách sa im zároveň poskytne integračná ponuka bývania a pracovnej príležitosti. V prípade odmietnutia ponuky je utečenec povinný zaistiť si ubytovanie a prácu vlastnými silami.

Vzhľadom na nedostatok ubytovacích kapacít nedarí sa dodržať zásadu maximálneho polročného zotrvávania v integračných strediskách, a to ani v prípade zabezpečenia náhradného ubytovania utečencom v ubytovniach rôznych podnikov, nakoľko sami nie sú schopní uhrádzať vysoké finančné čiastky za nájomné.

V tejto súvislosti treba pripomenúť, že poskytnutie integračnej ponuky je závislé na možnostiach štátneho rozpočtu a prístupu k mimorozpočtovým zdrojom medzinárodného a domáceho charakteru.

Integráciu utečencov do spoločnosti bude ministerstvo vnútra realizovať v úzkej súčinnosti s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny, ministerstvom školstva, ministerstvom financií, obcami, Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov (ďalej len "UNHCR"), Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (ďalej len "IOM") a mimovládnymi organizáciami. Jej úspešnosť bude závislá na realizovaní sa utečencov na trhu práce, získavaní zodpovedajúceho sociálneho ubytovania, vytváraní podmienok jazykovej prípravy a možností ďalšieho vzdelávania, resp. na absolvovaní rekvalifikačných kurzov a pozitívnom ovplyvňovaní verejnej mienky s cieľom prijatia utečencov do kolektívov obcí orgánmi obce a občanmi.

Zabezpečovanie integrácie utečencov bude prebiehať na týchto úrovniach:A) republikovej:vláda SR každoročne, ako súčasť rozpočtu ministerstva vnútra, schvaľuje príslušnú finančnú čiastku účelových prostriedkov, z ktorých sa realizuje aj financovanie integrácie utečencov,B) rezortnej:ministerstvo vnútra, v spolupráci so zainteresovanými ministerstvami, obcami, UNHCR a mimovládnymi organizáciami, zabezpečuje riešenie nasledovných otázok:1) Vyhľadávanie pracovných príležitostí, resp. pomoc pri zabezpečovaní zamestnaniaPrioritou pri umiestňovaní utečencov je vyhľadávanie, resp. zabezpečovanie zamestnania, pričom ministerstvo vnútra úzko spolupracuje s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny. Utečenci sú umiestňovaní do okresov s najnižšou mierou nezamestnanosti na základe prehľadov, ktoré raz mesačne ministerstvu vnútra poskytuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Významný podiel pri zabezpečovaní zamestnania má spolupráca s mimovládnymi organizáciami.

2) Vyhľadávanie, resp. zabezpečovanie zodpovedajúceho sociálneho ubytovaniaPri zabezpečovaní zodpovedajúceho sociálneho ubytovania ministerstvo vnútra spolupracuje s mimovládnymi organizáciami, ktoré sa podieľajú na vyhľadávaní vhodných ubytovacích kapacít. Ide o využitie bytového fondu na základe dohody medzi ministerstvom vnútra a obcou, alebo o možnosť ubytovania utečencov v zariadeniach organizácií (ubytovne, robotnícke hotely a pod.) za rovnakých podmienok, aké majú slovenskí občania.

V prípade, že obec zabezpečí bývanie utečencom v bytoch vo vlastníctve obce, ministerstvo vnútra jej poskytne jednorázové finančné prostriedky na rozvoj infraštruktúry, opravy a rekonštrukciu bytového fondu. Výška poskytnutých prostriedkov na tento účel bude závislá od veľkosti prideleného bytu, maximálne však v čiastke 300.000 Sk na jeden byt.

Na tieto účely pre rok 1996 sa uvažuje v rozpočte migračného úradu s čiastkou 5 mil. Sk a v rovnakej výške je zmluvne dohodnutá výška finančných prostriedkov z medzinárodných zdrojov.

Uvedená čiastka postačuje na krytie týchto potrieb pri súčasných počtoch utečencov na rok 1996.

V prípade, že stav utečencov sa v budúcnosti výrazne nezvýši, predmetnú finančnú čiastku je možné získať prerozdelením výdavkov ministerstva vnútra určených na činnosť migračného úradu, čím nevzniknú nové nároky na štátny rozpočet nad rámec terajšieho stavu.

3) Uskutočňovanie výučby slovenského jazykaZákladnou podmienkou integrácie cudzincov s priznaným postavením utečenca na území Slovenskej republiky je primeraná znalosť slovenského jazyka, nakoľko schopnosť komunikácie prevažnej časti utečencov nie je na dostatočnej úrovni. Na jej zvládnutie v rámci integračného procesu zabezpečí ministerstvo vnútra v spolupráci s ministerstvom školstva bezplatne výučbu slovenského jazyka formou kurzov pre utečencov umiestnených v integračných strediskách. Cieľom tejto výučby je dosiahnutie základných znalostí na stupni umožňujúcom ústnu a písomnú formu komunikácie.

4) Zabezpečenie vzdelávania a prípadnej rekvalifikácieV rámci integrácie bude zabezpečená pravidelná dochádzka detí do školy podľa vyhlášky MŠ SSR č. l43/l984 Zb. o základnej škole v znení vyhlášky MŠMŠ SR č. 409/1990 Zb. a smernice MŠ SSR č. 7496/l985-20 z 5.7.l985 o základnej škole v tom zmysle, že deti cudzincov s priznaným postavením utečenca zaraďuje do príslušného ročníka riaditeľ školy, po zistení úrovne ich doterajšieho vzdelania a ovládania slovenského jazyka.

Vzhľadom na špecifické problémy vzdelávania detí utečencov bude potrebné, v prípade ich väčšej koncentrácie v jednej lokalite, vytvoriť samostatné oddelenie školského klubu zamerané na zdokonaľovanie sa v slovenskom jazyku.

Deťom utečencov sa umožňuje aj štúdium na stredných školách toho istého alebo príbuzného typu, aký navštevovali vo svojej vlasti a po jeho úspešnom absolvovaní dostanú rovnaký doklad o ukončení štúdia, ako slovenskí žiaci.

Na utečenca, ktorý sa bude uchádzať o vysokoškolské štúdium sa vzťahuje zákon o vysokých školách, štatúty vysokých škôl a fakúlt, kde sú upravené podmienky prijatia na štúdium, priebeh a ukončenie štúdia.

Ministerstvo vnútra zabezpečí v spolupráci s mimovládnymi organizáciami, využívajúc medzinárodné finančné zdroje, rekvalifikáciu utečencov podľa ponukovej štruktúry úradov práce.

5) Sociálne zabezpečenie a poskytovanie zdravotníckej starostlivostiPoskytovanie dávok a služieb sociálneho zabezpečenia je upravené zákonom č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a ďalšími osobitnými predpismi, ktoré upravujú dávky nemocenského zabezpečenia, zabezpečenia rodiny, matiek a detí ďalšími dávkami, ako aj zabezpečenie niektorých skupín pracujúcich osobitnými sociálnymi dávkami.

Pri riešení otázok súvisiacich s poskytovaním zdravotníckej starostlivosti utečencom sa postupuje podľa zákona NR SR č. 273/1994 Z.z. o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne, financovaní zdravotného poistenia a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych poisťovní v znení neskorších predpisov, na základe ktorých sa tejto skupine osôb poskytuje zdravotnícka starostlivosť v takom rozsahu, ako ostatným občanom Slovenskej republiky.

6) Vytváranie podmienok pre prijatie utečencov do kolektívov obcí a vybraných lokalít orgánmi obce a občanmiSociálni pracovníci ministerstva vnútra zodpovední za realizáciu integračného procesu skúmajú podmienky integrácie utečencov vo vybraných obciach z hľadiska ochoty občanov prijímať utečencov, pričom ministerstvo vnútra pozitívne ovplyvňuje občanov formou organizovania verejných pohovorov za prítomnosti utečencov, ktorí sa budú v obci integrovať.

Nezanedbateľným prvkom je aj informovanie občanov o poskytovaní finančných prostriedkov na rozvoj infraštruktúry obce tak, ako je to uvedené v bode 2 tohto návrhu.

Proces integrácie utečencov do občianskeho života z hľadiska štátu je možné považovať za ukončený realizáciou základných podmienok integračného procesu, ktoré sú reprezentované integračnou ponukou najneskôr do 6 mesiacov.

Realizácia základných podmienok (integračná ponuka) znamená i ukončenie tejto nadštandardnej starostlivosti štátu o utečencov. Po nej nasleduje povinnosť utečencov zaistiť si zamestnanie a bývanie vlastnými silami a prostriedkami.

V prípade, že utečencovi nebude možné v tejto lehote ponúknuť bývanie a zamestnanie, predĺži sa jeho pobyt v integračnom stredisku o čas nevyhnutne potrebný na prípravu integračnej ponuky.

from CITA´s articles