Cyprus je 3 572 km2 ostrov v Stredozemnom mori. Podþa gréckych bájàa povestàsa tu z morskej peny narodila bohyòa krásy a lásky Afrodita. Krajina a jej podnebie, ako keby Cyprus k tomu predurèovala. Ale práve na tomto neveþkom ostrovèeku sa odohráva jeden z hrozných konfliktov, ktoré od pradávna ukazujú na agresÃÂvnu a chamtivú povahu þudàa ich neschopnost pristúpi ku kompromisom. Na Cypre ije 756 000 þudÃÂ. Populáciu tvoria dve etnické skupiny: Gréci (81%) a Turci (19%). Ka dá z týchto dvoch komunÃÂt ma svoj vlastný kvázi-oficiálny prÃÂbeh o tom ako celý konflikt zaèal a prebiehal. Ja sa tu teraz posna ÃÂm celý prÃÂbeh rozpoveda tak objektÃÂvne ako len budem vedie .
Cyprus býval dôle itým obchodnym centrom medzi rÃÂshami Európy, Afriky a BlÃÂzkeho východu. Poèas jeho histórie sa ho v dy sna il niekto vytrhnú niekomu inému. Najprv ho zhrabli Mykénèania, potom Fénièania, Egyp ania, Asýrèania a Per ania.
TÃÂm ho zobral Alexander Velky a jemu zase Ptolemaj. V roku 58 p.n.l. sa ho zmocnil RÃÂm. V 7 a 10 storoèàn.l. oò bojovala Byzancia s islámskými rÃÂshami. V roku 1191 ho navshtÃÂvil Richard Levie Srdce a následne na to ho predal rádu Templárskych rytierov. Tàho predali vtedajshiemu kráþovi Jeruzalema - Guy de Lusignanovi, ktorého následonvÃÂci vládli na Cypre tri storoèia. Hoci potlaèovali kultúru a otrodoxné nábo enstvo, podarilo sa im uskutoèni ekonomické zázraky. Benátèania sa Cypru zmocnili roku 1489, ale boli vytlaènàstále sa rozshirujúcou Otomanskou rÃÂshou v roku 1571, ktorá si Cyprus udr ala 300 rokov a potom ho dala Británii. A tak sa Cyprus v roku 1925 stal Britskou kolóniou.
Ale to u mali obyvatelia Cyprusu dos . Nepáèilo sa im by hraèkou v rukách mocnostàa zaèali sa objavova diskusie na tému sebaurèenia. Tie vytvorili základy dneshného Grécko - Tureckého konfliktu.