ýudovÃÂt Shtúr
ýudovÃÂt Shtúr sa narodil 28. Októbra 1815 v Zay Uhrovci.Základné vzdelanie zÃÂskal v otcovej shkole,kde sa vzdelával a do dvanásteho roku.Roku 1827 odishiel shtudovaà ¥ do Rábu na ni shie gymnázium,kde sa nauÃÂil maÃÂarský a nemecký jazyk.V tomto povzbudivom prostredÃÂ,nadväzujúc na latinské základy z domova,vkroÃÂil do bratových shþapajàna evanj. Ni shom gymnáziu.
Vtedajshie uÃÂebné osnovy ukladali iakom prvej triedy,tzv. gramatistom,veþké úlohy z latinÃÂiny,ktorá bola ka dý deà  na rozvrhu.Shtudenti sa uÃÂili gramatiku a väzbu podþa Rheunisovej gramatiky zo zaÃÂiatku XVII.stor. na ÃÂlánoÃÂkoch,ÃÂalej po latinsky pÃÂsaà ¥ a hovorià ¥.Preberali poÃÂty od najjednoduchshÃÂch úkonov po pou ité prÃÂklady,základy vsheobecného dejepisu,prÃÂrodopis,maÃÂarský a nemecký jazyk,rýchlopis a deklamácie.V pribehu 1. shkolského roku Shtúr vá ne ochorel.
V druhej triede tzv.syntaxistov sa pokraÃÂovalo v latinskej skladbe a ÃÂÃÂtali sa úryvky z literatúry,preberala sa algebra a základy geometrie,matematický a fyzikálny zemepis,politický zemepis Európy a najmä Uhorska,vsheobecný dejepis v prehþade,rastlinopis a nerastopis,základy gréÃÂtiny a ivé reÃÂi ako v prvej triede.
Shtúr si za dvojroÃÂného pobytu v Rábe rýchlo osvojil látku,ktorú predpisovali osnovy v latinÃÂtine a v maÃÂarÃÂtine, a rád sa zaoberal aj gréÃÂtinou. Z iných predmetov ho zvláshà ¥ zaujÃÂmala história.
Preto e Shtúr chápal iacke povinnosti nesmierne vá ne a sledoval pozorne shkolské výklady, ostávalo mu popri domácom shtúdiu dosà ¥ ÃÂasu na osvie enie v pôvabnej rábskej prÃÂrode.
V septembri 1829 prishiel ako shtrnásà ¥roÃÂný shtudovaà ¥ na lýceum do Bratislavy. Shtúrov pobyt v Bratislave mal pre jeho prÃÂpravné vzdelanie i úÃÂinkovanie veþký význam.Slovenskú mláde prià ¥ahovali do mesta dobre vybudované vyshshie shkoly, najmä evanj. Lýceum a právnická akadémia. Pri lýceu si udr ovali Slováci katedru ÃÂeskoslovenske reÃÂi a literatúry, lebo ÃÂeshtina plnila v tejto dobe eshte v dy úlohu spisovnej reÃÂi. Bola to jediná katedra na vyshshÃÂch shkolách v celom Uhorsku.
Shtúr tu nashiel aj niekoþko slovenských shtudentov zdru ených v shtudenskom samovzdelávacom spolku SpoloÃÂnosà ¥ ÃÂesko-slovenská.Cieþom spolku bolo vzdelávaà ¥ sa v národnej reÃÂi a literatúre,povznáshaà ¥ literatúry slovanské, cviÃÂià ¥ sa v slohu a prednáshanÃÂ, ÃÂÃÂtaà ¥ a posudzovaà ¥ vlastné literárne práce. ýudovÃÂt hneàna zaÃÂiatku upozornil na seba zápalistým prednáshanÃÂm. Tento zápal ho neopustil ani v neskorshÃÂch rokoch a bol význaÃÂnou ÃÂrtou jeho povahy. Bol neobyÃÂajne usilovný a vedychtivý. Okrem povinného shtúdia horlivo shtudoval históriu, filozofiu, dejiny umenia a jazyky, najmä slovanské. Ovládal shesà ¥ neslovanských a vshetky slovanské jazyky.
4. septembra 1829 sa zapÃÂsal do tzv. sekundy. To bola trieda , kde sa dva roky preberala rétorika a poetika, zemepis , prÃÂrodopis, základy matematiky, dejiny staroveku, tzv. archeológia, interpretácia latinských klasikov, gréÃÂtina maÃÂarský jazyk a nábo enská výchova. Tieto predmety uÃÂilo pÃ¤à ¥ profesorov.
Ako sekundán shtudoval Shtúr s vyznamenanÃÂm. Profesori ho mali zjavne radi.
V shkolskom roku 1829-30 SpoloÃÂnosà ¥ si zostavila stanovy a pracovný program pod vedenÃÂm profesora PalkoviÃÂa.V Bratislave nashiel Shtúr eshte väÃÂshiu mo nosà ¥ rozshÃÂrià ¥ si obzor svojich vedomostàne v Rábe.Z mája 1830 pochádza jeho prvý básnický pokus.Jeho spoloÃÂenský ivot sa stával spoloÃÂensky bohatshÃÂm.
V ÃÂalshÃÂch rokoch shtudoval Shtúr so eleznou vôþou i pri hmotných nedostatkoch. Kým v Rábe mal byt a stravu v súkromnom dome, v Bratislave sa stravoval prvý rok v alumneu, pou ÃÂvajúc podporu zo zayovského alumnátneho fondu, a nasledujúce roky býval v konvikte.
Po skonÃÂenàtzv. humanistickej shkoly sa Shtúr zapÃÂsal do dvojroÃÂného lyceálneho kurzu.Tento vyshshàstupeà  poskytoval vedeckú prÃÂpravu tým, ktoràmali ambÃÂciu zaujaà ¥ dôle itejshie miesto v politickom alebo spoloÃÂenskom ivote.
Shtúr sa stal v shkolskom roku 1831-32 "primánom", ako sa vtedy þudovo nazývali shtudenti tohto vyshshieho kurzu, ktoràsa chceli venovaà ¥ potom právnickému, lekárskemu alebo teologickému shtúdiu.
Pri vstupe do trojroÃÂného filozofického kurzu v shkolskom roku
1831-32 bol Shtúr shestnásà ¥roÃÂný. Podþa výteÃÂných známok, ktoré dostával po celý ÃÂas zo vsheobecných a uhorských dejÃÂn, z matematiky a fyziky, z empirickej psychológie a praktickej filozofie (mravovedy), estetiky, z prirodzeného a uhorského verejného práva(s uhorskou shtatistikou), mo no usúdià ¥, e na svoj mladý vek bol encyklopedicky neobyÃÂajne vzdelaný. S neúnavným odushevnenÃÂm ÃÂÃÂtaval rÃÂmskych klasikov. Neuspokojoval sa so základmi vied, ako ich podávali profesori, ale sám sa vzdelával. Zo záznamov o vypo iÃÂaných knihách vidÃÂme, e mal zvláshtny záujem o dejiny umenia a o Napoleonovou osobnosà ¥ou.
V januári 1834 bol nútený pre hmotné à ¥a kosti opustià ¥ lýceum a prijaà ¥ miesto hospodárskeho úradnÃÂka na panstve grója Zaya vo svojom rodisku.
V septembri 1834 sa vrátil Shtúr do Bratislavy, aby pokraÃÂoval v shtúdiu. Stal sa zapisovateþom a krátko nato tajomnÃÂkom SpoloÃÂnosti, ktorá pod jeho vedenÃÂm vstúpila do nového obdobia svojej existencie.
Zo shtudenskej spoloÃÂnosti sa utvárala vlastenecká organizácia, ktorá zaÃÂÃÂnala znepokojovaà ¥ úrady.Vshetci ÃÂlenovia SpoloÃÂnosti boli Shtúrom nadshený.
V lete 1836 ukonÃÂil Shtúr lýcejné shtúdium. Neprijal ponúkané vychovávateþské miesto a bez ohþadu na materiálne à ¥a kosti ostal naÃÂalej podpredsedom SpoloÃÂnosti. V roku 1837 sa stal nehonorovaným námestnÃÂkom profesora PalkoviÃÂa na katedre reÃÂi a literatúry ÃÂesko-slovenskej.
V rokoch 1838-1839 Shtúr pokraÃÂoval v shtúdiách na univerzite v Halle.Venoval sa predovshetkým shtúdiu jazykovedy a histórie. Popri vedeckej prÃÂprave prehlbeje sa i jeho vlastenecké cÃÂtenie. Stretával sa so slovanskými shtudentmi a na ceste po Lu iciach v roku 1839 poznával a povzbudzoval lu ickosrbské vlastenecké hnutie.
Koncom augusta 1840 sa po návrate z Halle zastavil Shtúr na dva tý dne v Prahe, kde sa s ÃÂeskými vzdelancami radil o bratislavskej slovanskej katedre.
Takto pre il Shtúr svoje shtudentské roky.