Male a stredne podniky

Essay by katka616University, Bachelor'sA, November 2007

download word file, 7 pages 0.0

Downloaded 1931 times

1. Ekonomický význam MaSPMalé a stredné podnikateľské subjekty sú významnými subjektmi národného hospodárstva, pretože sú konkurentmi ostatných subjektov, v mnohých prípadoch aj veľkých podnikov, zabraňujú vzniku monopolov, pomáhajú riešiť hospodársku krízu, zabezpečujú akceleráciu a rast hospodárstva krajiny a jej jednotlivých regiónov. Všeobecne možno uviesť, že majú:- konkurenčný a protimonopolný význam,-(prispievajú k zachovaniu konkurenčného prostredia a pôsobia proti tendenciám vytvárať monopolné a ochranár. prostredie-väčšie podnikateľské riziko, väčší tlak možných následkov nesprávnych podnikateľských rozhodnutí-riziko bankrotu, riziko straty osobného vlastníctva(osobné obchodné spoločnosti, živnostníci)- protikrízový význam- vyššia odolnosť voči konjunkturálnym výkyvom- akceleračný význam- akcelerátor štrukturálnych zmien v hospodárstve- vzťah MaS podnikov a veľkých podnikovcharakter kooperácie, nie konkurencie- význam MaSP pre rast ekonomiky- výrazne sa podieľajú na zabezpečení rastu ekonomiky Slovenska svojou podnikateľskou činnosťouprispievajú k tvorbe národného dôchodku, zisku, hrubej produkcie, pridanej hodnoty, tržieb, exportu, investičných statkov, atď.

Ekonomická funkcia týchto podnikateľských subjektov sa prejavuje prostredníctvom mnohých dôležitých ekonomických ukazovateľov. Čo je potešujúce, je fakt, že parametre týchto ukazovateľov u živnostníkov a v malých a stredných podnikoch neustále rastú.

Význam malých a stredných subjektov podnikania pre rast ekonomiky SR a jej regiónovRozvinutosť, resp. zaostalosť ekonomiky krajiny a jej regiónov sa hodnotí najmä na základe objemu HDP pripadajúceho na obyvateľa a na základe miery nezamestnanosti.

Slovenská ekonomika aj vďaka výkonnosti malých a stredných podnikov, nielen veľkých podnikov, každoročne rástla. V roku 2001 zaznamenala rast HDP o 3,3 %, v roku 2002 o 4,4 % a v roku 2003 o 4,1 %. V roku 2006 vysoké tempo rastu HDP súvisí s nárastom zahraničného dopytu, ktorý sa v porovnaní s rokom 2005 zvýšil o 20,7 %, Na celkovom prírastku HDP v roku 2006, ktorý vyjadrený v stálych cenách predstavuje 97,4 miliardy Sk, sa podieľala konečná spotreba 50,6 %, tvorba hrubého fixného kapitálu 24,9 %, zmena stavu zásob 5,4 % a čisté saldo zahraničného obchodu 20,9 %,V roku 2001 sa na tvorbe HDP vo výške 964,6 mld. Sk podieľali malé a stredné podnikateľské subjekty 60 percentami, z toho 48 % vytvorili fyzické osoby, hlavne živnostníci, a 12 % právnické osoby. Zvyšných 40 % HDP vytvorili veľké podniky. V roku 2003 aj napriek zlepšeniu podnikateľského prostredia bol však podiel malých a stredných podnikov na tvorbe HDP, ale aj pridanej hodnoty a zisku nižší.

V roku 2003 z hľadiska tvorby HDP na obyvateľa v PKS dosahoval Bratislavský kraj 92 % z priemeru krajín EÚ. Polovicu z európskeho priemeru dosahoval Trnavský kraj, za ním nasledoval Košický kraj (46 %), Trenčiansky kraj (43 %), Banskobystrický kraj (42 %), Nitriansky kraj (39 %), Žilinský kraj (38%), na poslednom mieste sa umiestnil Prešovský kraj (30 %).

Výkonnosť malých a stredných podnikov sa prejavuje prostredníctvom viacerých rozhodujúcich ukazovateľov (podiel na tržbách, hrubej produkcii, pridanej hodnoty, tvorbe zisku, exporte, tvorbe pracovných príležitostí atď.).

Parametre týchto ukazovateľov za skupinu živnostníkov a skupinu malých a stredných podnikov najmä v posledných rokoch mierne rástli. V kapitole uvádzame percentuálne hodnoty vybraných ukazovateľov za tieto subjekty len za rok 2003, nie z hľadiska dlhšieho časového radu.

Významný bol aj podiel malých a stredných podnikov na tvorbe hrubej produkcie, pridanej hodnoty, zisku ako aj exportu.

V realizácii celkovej hrubej produkcie v prepočte na jeden podnik dosiahli veľké podniky oveľa vyššie výsledky ako malé a stredné podniky (viac ako 10-násobok produkcie). Zaujímavejším ukazovateľom je tvorba pridanej hodnoty. Malé a stredné podniky spolu vytvorili pridanú hodnotu vo výške 237 904 mil. Sk, čím sa priblížili veľkým podnikom (tie realizovali pridanú hodnotu v objeme 287 135 mil. Sk). Tak vytvorili malé a stredné podniky spolu takmer 47 % pridanej hodnoty.

V prepočte pridanej hodnoty na jedného zamestnanca, t.j. v produktivite práce, malé podniky zaostávali za veľkými podnikmi (v roku 2001 ich predbiehali). Na jedného zamestnanca malého a stredného podniku pri celkovom počte 757 557 zamestnancov pripadla pridaná hodnota v sume 314 041 Sk (vo veľkom podniku 416 781 Sk).

Aj keď podiel malých a stredných podnikateľských subjektov na exporte v roku 2003 nebol až tak výrazný (spolu tvoril 24,1 %) ako vo veľkých podnikoch (77,9 %), nemožno ich podceňovať, pretože veľká časť exportérov z radov týchto subjektov realizuje vývoz nepriamo prostredníctvom veľkých podnikovNielen v SR, ale aj v ostatných členských krajinách EÚ majú malé a stredné podniky značný ekonomický význam. Podieľajú sa na tvorbe HDP, tržieb, pridanej hodnoty, na exporte produkcie atď. Súhrnné hodnoty základných indikátorov za malé a stredné podniky na jednej strane a za veľké podniky na druhej strane za bývalé krajiny E-19 za rok 2003 sú obsiahnuté v tabuľke .

Na základe komparácie malých a stredných podnikateľských subjektov v SR s takými istými subjektmi v krajinách V4, EÚ a E-19 možno konštatovať, že aj prostredníctvom aktivít malých a stredných podnikov dosahuje ekonomika SR lepšie parametre.

Potenciál malých a stredných podnikov sa môže využívať aj pre rozvoj jednotlivých regiónov SR, a to z dôvodu vytvárania finančných zdrojov a ich alokovania v jednotlivých regiónoch. Od roku 2005 v rámci fiškálnej decentralizácie môžu obce a vyššie územné celky (VÚC) získavať tieto príjmy od fyzických či právnických osôb:- príjmy v podobe dane z príjmov fyzických osôb, pričom 27 % z nich získavajú obce a 70,9 % VÚC (zvyšných 2,1 % tvorí rezervu),- príjmy v podobe dane z nehnuteľností fyzických a právnických osôb (celých 100 % ide do rozpočtu obcí), pričom obce rozhodujú o výške sadzieb,- príjmy v podobe miestnych daní a poplatkov od fyzických a právnických osôb (100 % ide do rozpočtu obcí, pričom obce rozhodujú o tom, či budú jednotlivé dane vyberať a v akej výške ich budú vyberať),- príjmy v podobe dane z motorových vozidiel od podnikateľov, ak budú používať auto na podnikanie (100 % ide do rozpočtu VÚC, pričom VÚC rozhodujú o tom, či budú daň vyberať a v akej výške ju budú vyberať).

Od roku 2005 existuje vysoká miera závislosti medzi rozvojom všetkých veľkostných typov podnikov a rozvojom regiónov, v ktorých tieto subjekty vyvíjajú podnikateľské aktivity.

2. Spoločensko-sociálny význam malého a stredného podnikaniaMalé a stredné podniky:•prispievajú k vytvoreniu vhodnej spoločenskej a sociálnej klímy•tvorba pracovných miest ( v roku 2003 sa MaSP podieľali 66% na celkovej zamestnanosti )•prispievajú k pracovnému, sociálnemu a spoločenskému uplatneniu rôznych skupín obyvateľstva•prispievajú k udržaniu zdravého životného prostredia•sú významným mestotvorným činiteľom ( ponuka širokej škály služieb a aktivít, oživenie historických centier, udržiavanie kultúrnej a remeselnej tradície )•napomáhajú budovať demokratický a slobodný spoločenský systém•tvorba pracovných príležitosti v zaostalých regiónoch•významná politická funkciaVýznam MaSP z ekologického hľadiska:•prispievajú k ochrane životného prostredia•MaSP sú nositeľmi pokroku v oblasti ochrany životného prostredia•podieľajú sa na budovaní zariadení ochraňujúcich životné prostredie•rozptyľujú výrobu a zabraňujú jej koncentráciiZdroje finančných prostriedkov:•fondy EÚ – ISPA ( cieľom je príprava kandidujúcich krajín na vstup do EÚ, hlavne v oblasti ochrany ŽP )Vytváranie pracovných miest pre špecifické skupiny občanov:•absolventi škôl•ženy s domácností ( skrátený pracovný úväzok )•dlhodobo nezamestnan핵udia starší ako 50 rokov•ženy po uplynutí obdobia poberania rodičovského príspevkuSociálna funkcia:•Umožňuje sebarealizáciu nielen zdravým pracovníkom, ale aj pracovníkom so zmenenou pracovnou schopnosťou•Výrobné družstvá v SR zamestnávali v roku 2004 vyše 2000 invalidovChránené pracoviská (chránené dielne ):•vytvorenie pracovísk pre zdravotne postihnutých ľudí•pracovisko, na ktorom pracuje minimálne 25% občanov zo zmenenou pracovnou schopnosťou•príprava a zaškoľovanie takýchto občanov na prácu•pracovné podmienky prispôsobené zdravotnému stavuVýrobné družstvo invalidov:•prevláda počet zamestnancov zo zmenenou pracovnou schopnosťou•klesajúca tendencia•v roku 1993 – 26 VDI, v roku 2002 – 12 VDIFunkcia vzdelávania MaSP:•rôzny objem vyčleňovania financií na vzdelávanie zamestnancov (závislosť od predmetu podnikania, formy vlastníctva a regiónu, v ktorom podnik pôsobí )•investujú najmä: podniky so zahraničnou majetkovou účasťou; podniky z rozvinutejších regiónov; podniky, ktoré sa orientujú na poskytovanie služieb•tendencia MaSP podceňovať vzdelávanie zamestnancov ( podľa prieskumu v 2001, ukazovateľ miery nákladovosti vzdelávania /=podiel investícií do vzdelávania na tržbách/ v SR 0,16%; v USA 1,5% )•malá informovanosť podnikov o podporných programoch a príspevkoch•existencia mnohých podnikov, ktorých predmetom podnikania je vzdelávacia, poradenská a konzultačná činnosť ( inovačné vzdelávanie, poskytovanie informácií a rád ohľadom využitia podporných programy pomoci EÚ )3. Význam malého a stredného podnikania pre EÚMaSP ( s pohľadu EÚ ):•hybná sila rozvoja•významná úloha v rozvoji jednotlivých krajín a regiónov•význam MaSP ako integrálnej súčasti ekonomického života európskeho zoskupeniaPrijatie Európskej charty pre malé podniky (jún 2000):•obsahuje záväzok podporovať malé podniky, pretože sú najsľubnejším zdrojom nových pracovných príležitosti, inovácií ekonomického rozvoja a vyššej sociálnej inklúzieVydanie Zelenej knihy – Podnikanie v Európe ( jún 2003 ), obsahuje:•základné ciele a cesty, ktorými by sa mala uberať politika členských krajín EÚ( opatrenia zamerané na podporu nových a existujúcich podnikov )•základné prekážky, ktoré bránia podnikať ( administratívne, daňové, finančné, personálne a legislatívne prekážky )•opatrenia na odstránenie bariérPred vstupom do EÚ sa vláda SR zaviazala plniť nielen konvergenčné kritéria, ale aj tieto významné prístupové dokumenty. Úlohy súvisiace so vstupom do EÚ boli obsiahnuté v Národnom programe pre prijatie (NPAA). Pre MaSP bola v tomto dokumente vytvorená samostatná kapitola, kapitola 16: „Malé a stredné podniky“.

Priority NPAA:•upevnenie postavenia malých a stredných podnikov a stimulácia ich rastu•zvýšenie ich konkurencieschopnosti•urýchlenie internacionalizácie týchto podnikov a ich prieniku na zahraničné trhyĎalšie vypracované projekty:•dokument Štátna politika podpory malého a stredného podnikania v SR na obdobie 2002 – 2005•pristúpenie k Európskej charte pre malé podniky na konferencii CC BEST v Maribore v apríli 2002•Zoznam kvantitatívnych cieľov podnikateľského prostrediaZahrievacie otázky1. Koľkými percentami sa MaSP v roku 2006 podieľali na tvorbe HDP? ( 40%)2. Koľkými percentami sa MaSP v roku 2006 podieľali na celkovej zamestnanosti? ( 72% )Kvíz( po skončení prezentácie )1. Výška HDP Slovenska v roku 2003 bolo ...... %.

A. 5,1%B. 4,8%C. 4,1%2. Ktorý z týchto krajov dosahoval najvyššiu paritu kúpnej sily na obyvateľa z hľadiska tvorby HDP?A. Trenčiansky krajB. Košicky krajC. Žilinský kraj3. Chránenou dielňou sa rozumie pracovisko, v ktorom pracuje najmenej ....... občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou.

A. 20%B. 25%C. 30%4. V roku 2002 klesol počet výrobných družstiev invalidov na ...... .

A. 9B. 12C. 235. V USA dosahuje miera nákladovosti vzdelávania hodnotu ...... %.

A. 1,5 %B. 3,5 %C. 5,5 %6. Európska charta pre malé podniky bola prijatá v júny ...... .

A. 1998B. 2000C. 2001Bibliographies: V.Markova, Male a stredne podniky, 2004