1. ÃÂvod Nové Milénium a budovanie informaÃÂnej spoloÃÂnosti prinásha so sebou nielen nové perspektÃÂvy v ivote þudÃÂ, ale aj nové prÃÂstupy k vzdelávaniu. SúÃÂasná doba vy aduje, aby sme zvládli informaÃÂné a komunikaÃÂné technológie /ICT/ na vyshshej úrovni ako doteraz. Nové poÃÂÃÂtaÃÂové systémy a prepojenia medzi nimi dovoþujú aktÃÂvnejshie ako doteraz prenáshaà ¥ informácie a tým poskytovaà ¥ zdroje ÃÂalshieho vzdelávania. Jednou z preferovaných foriem je práve DishtanÃÂné vzdelávanie /DiV/ s podporou e-Learningu. Nové prÃÂstupy a formy v rámci celoeurópskej dohody o vzdelávanàa zjednotenie kreditných systémov poukázali na veþmi rýchlu adaptáciu DishtanÃÂného vzdelávania práve s podporou e-Learningu. SúÃÂasné ICT dovoþujú realizovaà ¥ vshetky úrovne tejto formy a poskytujú nové mo nosti aj pre tých, ktoràkvôli nejakým problémom na prezenÃÂné shtúdium nemohli nastúpià ¥. E-learning poskytuje nové mo nosti nielen vo forme, ale aj v rozsahu a kvalite shtúdia [3]. Pre koho a preÃÂo je urÃÂené DishtanÃÂné vzdelávanie /DiV/. Dôvody pre aplikovanie DiV ako rovnocennej formy výuÃÂby s prezenÃÂnou formou sú rôzne.
Vo vsheobecnosti sú motivované nasledovnými faktormi: tú ba, nutnosà ¥ zvýshià ¥ si kvalifikáciu, rozshÃÂrià ¥ si mo nosti svojho uplatnenia, nauÃÂià ¥ sa nieÃÂo nové, snaha otvorià ¥ vzdelávanie aj pre þudÃÂ, ktoràz rozliÃÂných dôvodov nemajú mo nosà ¥ navshtevovaà ¥ denné shtúdium, obmedzené priestorové kapacity univerzity a snaha daà ¥ mo nosà ¥ vzdelávaà ¥ sa väÃÂshiemu poÃÂtu záujemcov, snaha univerzity zoshtÃÂhlià ¥ náklady na prevádzku, zefektÃÂvnià ¥ výuÃÂbu a pod. V súÃÂasnosti v mnohých prÃÂpadoch DiV je na úrovni kombinovaného shtúdia. Shtudent absolvuje niekoþko stretnutàprezenÃÂne a ostatné po iadavky rieshi asynchrónne prostrednÃÂctvom klasickej poshtovej správy alebo prostrednÃÂctvom poÃÂÃÂtaÃÂovej siete. Veþakrát sa stretávame eshte aj s materiálmi vo forme kopÃÂrovaných textov a kopÃÂrovaných poÃÂÃÂtaÃÂových médiàako sú diskety a CD nosiÃÂe. Vzhþadom na to, e vývoj informaÃÂných a komunikaÃÂných technológiàpostúpil o veþký kus vpred, dostáva sa do popredia nová forma poÃÂÃÂtaÃÂovej aplikácie - a to vzdelávanie cez Internet. Popri termÃÂne DishtanÃÂné vzdelávanie sa objavuje nový pojem e-Learning [6]. 2. ÃÂo je to E-learning? Je to proces, ktorý v mnohom rieshi problémy, s ktorými sme sa stretali pri doterajshom spôsobe DiV. Stretli sme sa aj s definÃÂciou, e je to podmno ina DiV. Jednoducho povedané, je to proces, ktorý rieshi tvorbu interaktÃÂvnych multimediálnych kurzov, ich distribúciu k shtudentom a riadenie výuÃÂby [5]. Pre formy DiV a hlavne podporu e-learningu je dôle itá analytická prÃÂprava, ktorej výstupom sú nasledujúce úvahy: Je potrebné sa zamyslieà ¥ nad zvyshovanÃÂm nákladov na shtúdium na Vashej shkole? PoÃÂet záujemcov o shtúdium na vashej shkole klesá a je potrebné nájsà ¥ nové formy shtúdia, trebárs pre tých, ktoràchcú shtudovaà ¥ inou formou ako prezenÃÂnou? Je nutné zamyslieà ¥ sa nad úrovà Âou prichádzajúcich shtudentov na vashu shkolu? Máte k dispozÃÂcii dostatok kurzov, ktoré by bolo mo né asynchrónne shtudovaà ¥? Máte dostatoÃÂný prehþad o shtúdiu a jednotlivých shtudentoch? Máte dostatoÃÂný prehþad, ako sa Vám vracajú investÃÂcie vlo ené do vzdelávania.? Po takejto analytickej prÃÂprave je dôle ité si ujasnià ¥ vzà ¥ah klasickej formy shtúdia a shtúdia formou DiV s podporou e-learningu. E-Learning si nekladie za cieþ nahradià ¥ v plnej miere klasickú výuÃÂbu. Je vshak dobrou doplnkovou formou trebárs aj v takých oblastiach, kde je priamy kontakt pedagóga nezastupiteþný. Je mo né shtudenta akoby predpripravià ¥ "elektronicky", pre ÃÂalshàkontakt s pedagógom. Takýmto spôsobom je mo né niektoré druhy shtúdia rýchlejshie realizovaà ¥ a tak skrátià ¥ a efektÃÂvnejshie vyu ià ¥ ÃÂas na priame shtúdium. Ako na to - prÃÂprava projektu DiV na katedre informatiky PozitÃÂvnym momentom je fakt, e Katedra informatiky má ambÃÂciu zahrnÃºà ¥ formu DiV do procesu vzdelávacej ÃÂinnosti. Preto na pôde katedry bola v tomto smere vyvinutá aktivita, ktorá v súÃÂasnosti zaÃÂÃÂna naberaà ¥ reálne kontúry. Vytvorila sa pracovná skupina, z ktorej sa transformoval realizaÃÂný kolektÃÂv, ktorý v sebe zahà Âà Âa odbornÃÂkov z rôznych oblastÃÂ. Patria medzi nich autori resp. spoluautori kurzov, pedagógovia, oponenti a shtudujúci. Do projektu sa vÃÂlenili pracovnÃÂci rôznych
1
katedier. Nasha Univerzita vshak nie je sama, ktorá tento moderný spôsob vyuÃÂovania zaÃÂÃÂna aplikovaà ¥ do praxe. Formy alternatÃÂvneho vzdelávania sú shiroko rozshÃÂrené. My sme sa rozhodli spolupracovaà ¥ s Ostravskou univerzitou v ÃÂeskej republike, ktorá tento druh vzdelávania u realizuje vo výuÃÂbe informatiky. InteraktÃÂvna spolupráca nám umo nàpodelià ¥ sa o zÃÂskané skúsenosti, o nové poznatky. Je pravdepodobné, e kurzy, vytvorené na oboch univerzitách, budú vzájomne kompatibilné a vymeniteþné. ÃÂas uká e ich vhodnosà ¥ a prÃÂpadnú potrebu modifikáciàa úprav. V súÃÂasnosti je u zabezpeÃÂená celková technologická podpora a zaÃÂÃÂnajú sa rieshià ¥ parciálne úlohy. Je inshtalovaný server, ktorý má slú ià ¥ ako centrum riadenia projektu. Na tomto serveri je u spustený portál, ktorý si kladie za cieþ staà ¥ sa vstupnou bránou k vytvoreným kurzom v rámci DiV. Názov domény tohto servera je divai.ukf.sk. Rieshenie výuÃÂby formou DiV bolo pokusne off-line metódou realizované v odbore Aplikovaná informatika pre Bakalárske shtúdium. Vzhþadom na úroveà  uchádzaÃÂov o toto shtúdium sme sa rozhodli pre progresÃÂvnejshiu a pre shtudentov v súÃÂasnej dobe akceptovanú formu DiV s vyu itÃÂm online metódy prÃÂstupu s vyu itÃÂm rozþahlej poÃÂÃÂtaÃÂovej siete - Internet. V prvom kroku sme sa rozhodli pre urÃÂitý výber predmetov, ktoré budú realizované touto formou. Sú to predmety, kde je tvorba uÃÂebných kurzov u dávnejshie pripravovaná. Predmety odboru Aplikovaná informatika shtudovaného na Katedre informatiky, ktoré touto zaujÃÂmavou formou prostrednÃÂctvom jednotlivých kurzov sprÃÂstupnia mno stvu ÃÂalshÃÂch shtudentov, sú: Architektúra poÃÂÃÂtaÃÂov, OperaÃÂné systémy, PoÃÂÃÂtaÃÂové siete, Programovanie, Základy informatiky. Po prvej etape prÃÂpravy shtudijných materiálov sa plánuje vytváraà ¥ kurzy pre vshetky predmety uvedeného shtúdia. Tieto kurzy by nemali byà ¥ iba zdrojom teoretických informáciÃÂ, ale podþa odboru by mali spúà Âaà ¥ aj po iadavky na praktické uká ky aplikáciÃÂ. Shtudent v procese samovzdelávania by nemal byà ¥ nútený informácie len pasÃÂvne ÃÂÃÂtaà ¥, ale ich aj rôznymi prostriedkami vyhþadávaà ¥. Dôle itá je i mo nosà ¥ vykonávaà ¥ tzv. virtuálne cviÃÂenia. To by sa malo dosiahnuà ¥ prepojenÃÂm týchto kurzov s novovyvinutými aplikáciami. ÃÂalshou mo nosà ¥ou je prepracovanie pôvodných uÃÂebných textov, ktoré neboli pôvodne urÃÂené na komunikáciu s novým výukovým prostredÃÂm, aby boli na tento druh komunikácie vhodné. Projekt vznikajúci na katedre informatiky bol rozdelený do nasledovných fáz procesu rieshenia: 1. fáza - vytvorenie pracovného tÃÂmu: Mana ér kurzu - vyberá tÃÂm spolupracovnÃÂkov, vypracováva projekt kurzu, koordinuje prÃÂpravu, urÃÂuje termÃÂny a finanÃÂné náklady. Garant modulu - Vyberá autorský kolektÃÂv pre modul, riadi a koordinuje prácu autorského kolektÃÂvu. Autor, spoluautor - Vytvára odborný obsah kurzu, metodicky spracováva materiály. Zodpovedá za odbornú kvalitu kurzu. Pedagóg - Koordinuje kurz po stránke didaktickej. Oponent - OdbornÃÂk v danom predmete posudzujúci a odborný obsah. TÃÂm je poverený prÃÂpravou nového shtudijného produktu. Musàsi urÃÂià ¥ presný cieþ shtúdia, z toho vyplývajúci rozsah shtúdia, jeho rozÃÂlenenie a rozvrhnutie shtudijnej zÃ¡à ¥a e. 2. fáza - prÃÂprava materiálov pre zabezpeÃÂenie výuÃÂby elektronickou formou offline formou, prÃÂprava materiálov a WWW stránky na Internete, shtruktúra práce v rámci siete Intranet. Musàbyà ¥ jasne shpecifikovaná cieþová skupina, pre ktorú sa shtudijný produkt vytvára. SúÃÂasne s touto analýzou musàbyà ¥ urobený tie finanÃÂný rozbor nákladov potrebných na prÃÂpravu shtudijných pomôcok a realizáciu kurzu. 3. fáza - prÃÂprava grafického návrhu shablón jednotlivých kurzov koreshpondujúcich s uÃÂebným plánom odboru Aplikovaná informatika, prÃÂprava dialógov a hypertextových shtruktúr jednotlivých lekciànavrhnutých kurzov, zabezpeÃÂenie spätnej väzby informáciàod shtudenta. 4. fáza - vytvorenie shtudentských kont na serveri, examinaÃÂné výstupy pre výuÃÂbu predmetov podþa uÃÂebného plánu, overovacia fáza u shtudentov realizujúcich externú formu shtúdia v odbore Aplikovaná informatika. Tvorba pou ÃÂvateþskej prÃÂruÃÂky pre prácu v oblasti e-Lerningu. 3. Vytváranie e-Learning kurzov Vytváranie e-Learning kurzov urÃÂených pre dishtanÃÂnú formu shtúdia je proces, ktorý vy aduje dôsledné aplikovanie viacerých zákonitostÃÂ. Pri ich tvorbe je potrebné sa sústredià ¥ predovshetkým na dve oblasti, ktoré je pre dobrý výsledný efekt dôle ité dodr aà ¥ a kombinovaà ¥: didaktická: do tejto oblasti patria zásady, ktoré by mali spúà Âaà ¥ základné po iadavky týkajúce sa tvorby a aplikácie základných vyuÃÂovacÃÂch teorém do praxe; technická, ktorá by mala zahà Âà Âaà ¥ vyrieshenie vshetkých po iadaviek ÃÂi u hardvérových alebo softvérových. 2
V nashom prÃÂspevku by sme sa chceli venovaà ¥ hlavne technickej stránke vytvárania kurzov. Pri ich vytváranàsme postupovali podþa nasledujúcich krokov: zabezpeÃÂenie technologickej podpory, softvér, návrh kurzov, vytvorenie obsahov a doplà Âujúcich ÃÂastÃÂ, vytvorenie shablón kurzov a ich návrh resp. design. a) ZabezpeÃÂenie technologickej podpory, softvér Pod týmto bodom chápeme výber vhodných technológiàpou itých pre vytváranie kurzov a ich nasadenie do edukaÃÂnej ÃÂasti vytváraného kurzu. Tu sme sa zamýshlali nad otázkami typu: aké technológie pou ijeme pre vytváranie kurzov a ich prevádzku, akou formou budú kurzy shÃÂrené shtudentom. Obidve otázky sú spolu úzko späté. To, akú formu shÃÂrenia kurzov pou ijeme, úzko súvisàs programom pou itým na ich vytvorenie, resp. na riadenie shtúdia. Kurzy sme po úvahách rozdelili na dva druhy: Kurzy shÃÂrené v natÃÂvnej forme. Napr. na médiu CD alebo prostrednÃÂctvom stiahnutia kurzov cez Internet. Pri tomto type kurzov je vo väÃÂshine prÃÂpadov potrebný ÃÂalshàprogram, ktorý sa stará o samotnú prezentáciu, resp. interaktivitu shtudenta s daným kurzom. Ako prÃÂklad mô eme uviesà ¥ kurzy vytvorené v programe Macromedia Flash (kde je samotný kurz úzko naviazaný na jadro prezentaÃÂného programu) alebo kurzy vytvorené v programe ToolBook Instructor a exportované v natÃÂvnej forme. Tento typ má samozrejme svoje výhody, ktorými sú mo nosà ¥ pou ÃÂvania veþkého poÃÂtu animácià(multimédiÃÂ), ale ich záporom je problematické riadenie shtúdia, prÃÂpadne kontrola výsledkov vyuÃÂujúcim a veþmi vysoká previazanosà ¥ na pou itú softvérovú platformu (máme tým na mysli operaÃÂný systém). Pre elimináciu týchto nedostatkov sa v dneshnej dobe vo veþkej miere pristupuje k druhému zo spomÃÂnaných vymedzených bodov. Online kurzy, ktoré sú shÃÂrené vo forme nezávislej na softvérovej platforme, a zároveà  bývajú umiestnené, prÃÂpadne centralizované na jednom mieste. Shtudenti pristupujú k daným kurzom vo väÃÂshine prÃÂpadov cez Internet za pou itia prehliadaÃÂov webovských stránok. Tento druh shÃÂrenia, resp. poskytovania kurzov má viacero výhod: vo väÃÂshine prÃÂpadov veþmi þahké zaÃÂlenenie kurzov do riadiaceho systému, platformová nezávislosà ¥, rýchla mo nosà ¥ zmeny obsahu kurzu (keàe dáta sú umiestnené na jednom mieste, shtudenti majú k dispozÃÂcii upravený obsah bez toho, aby si museli nové informácie zvláshà ¥ sà ¥ahovaà ¥ z Internetu). Pre vytváranie ÃÂi u natÃÂvnych kurzov alebo online kurzov je potrebný vhodný softvér. VäÃÂshina dnes na trhu dostupných programov umo à Âuje vytváraà ¥ oba druhy kurzov. Ako prÃÂklad programu, ktorý sa v dneshnej dobe vo veþkej miere vyu ÃÂva, je vyshshie spomÃÂnaný program ToolBook Instructor vo verzii I., II. Ten vytvára kurzy vo forme prezentácie, v ktorej je mo né vyu ià ¥ integrovaný platformovo nezávislý skriptovacàjazyk. Pomocou neho je mo né vytváraà ¥ programovateþné kurzy, ktoré sa do znaÃÂnej miery odlishujú od shtandardných prezentáciàvytvorených napr. v programe PowerPoint. ÃÂalej je tu zabudovaná mo nosà ¥ vkladania testovacÃÂch otázok rôznych druhov, vkladanie programovateþných objektov, ÃÂi u vlastných alebo preddefinovaných. V neposlednom rade sa v programe ToolBook Instructor nachádza zabudované prepojenie s riadiacim systémom Tutor2000 /produkt firmy Kontis Praha/. Program umo à Âuje exportovanie vytvorenej prezentácie do natÃÂvnej formy alebo do DHTML súborov, ktoré sú navrhnuté pre obe existujúce platformy prehliadaÃÂov webovských stránok. S týmito základnými vlastnosà ¥ami sa daný program stáva silným nástrojom pre vytváranie e-Learning kurzov. Na tomto mieste treba vshak pripomenÃºà ¥, aby sme si nezamieà Âali pojmy, riadiaci systém kurzov a program na vytváranie kurzov. Riadiaci systém je program, ktorý nám umo à Âuje pohodlné riadenie shtúdia, aktiváciu jednotlivých kurzov, testov a komunikáciu so shtudentmi. S troshkou nadhodnotenia ho mo no chápaà ¥ ako virtuálnu shkolu. Systém býva vo väÃÂshine prÃÂpadov nainshtalovaný na serveri a sprÃÂstupnený ÃÂi u shtudentom alebo vyuÃÂujúcim vo forme webovských stánok. Vstup do systému býva realizovaný cez vytvorené prÃÂstupové kontá, ktoré bývajú priradené k u ÃÂvateþským skupinám. Z toho potom vyplývajú aj mo nosti a práva prihláseného u ÃÂvateþa v systéme. Ako prÃÂklad mo no uviesà ¥ u spomenutý riadiaci systém Tutor2000, ktorý umo à Âuje komunikáciu s kurzami vytvorenými v programe ToolBook Instructor. Samozrejme existuje aj väÃÂshie mno stvo programov urÃÂených pre túto oblasà ¥. Vyshshie menované technológie sme vybrali ako prÃÂklad, preto e rozhodnutie pou ÃÂvaà ¥ ich bolo uskutoÃÂnené i na nashej Katedre informatiky pre odbor Aplikovaná informatika. b) Návrh kurzov, vytvorenie obsahov a doplà Âujúcich ÃÂastàPri tvorbe kurzov ÃÂalej postupujeme urÃÂenÃÂm obsahu, resp. formy uÃÂebnej látky, ktorú budeme v ÃÂalshÃÂch krokoch postupne upravovaà ¥ do vyhovujúcej formy. Treba si uvedomià ¥, e vytváranie e-Learning kurzov nespoÃÂÃÂva v prepisovanàuÃÂebných textov zo skrÃÂpt alebo knÃÂh do elektronickej formy. Samotný shtudent by takýto shtýl neprijal kladne a pravdepodobne by sa priklonil k shtandardnému shtúdiu z knÃÂh. Pri tvorbe kurzov sme sa pridà  ali kostry uvedenej na Obr.1. Figure 1. Kostra tvorby kurzov DiV s podporou e-Learningu
3
OdporúÃÂa sa vytváraà ¥ kurzy s pou itÃÂm ÃÂo najvhodnejshÃÂch metód a foriem, ktoré doká u cieþovú skupinu oslovià ¥. UrÃÂite väÃÂshàprÃÂnos pre výklad a zaujatie shtudentov by malo zapracovanie väÃÂshieho mno stva multimediálnych elementov do samotných kurzov. Ako prÃÂklad mô eme uviesà ¥ prepracovaný shtudijný program spoloÃÂnosti CISCO. Tu je veþké mno stvo textových a grafických informáciàdoplnené aj zvukom, ÃÂo vytvára veþmi komplexnú formu prezentácie daného problému. ÃÂalej treba myslieà ¥ aj na shÃÂrku prenosového pásma, ktorú bude maà ¥ k dispozÃÂciàväÃÂshina shtudentov. UrÃÂite nemá zmyslel naplnià ¥ kurzy veþkým mno stvom animáciàa obrázkov. Shtudenti by potom veþkú ÃÂasà ¥ svojho ÃÂasu vyhradeného na shtúdium iba ÃÂakali na stiahnutie daného kurzu do svojho poÃÂÃÂtaÃÂa, prÃÂpadne prehliadaÃÂa. Daný problém sa dá eliminovaà ¥, ak sa plánuje s vyu itÃÂm kurzov v lokálnej sieti, kde býva vo väÃÂshine prÃÂpadov dostatoÃÂne veþká shÃÂrka prenosového pásma. ÃÂalshÃÂm rieshenÃÂm problému je komprimácia pou itej grafiky do vhodného grafického formátu (jpg, gif, atÃÂ). Niektoré z týchto formátov umo à Âujú voliteþnú, prÃÂpadne stratovú formu komprimácie dát. Avshak na tomto mieste treba dávaà ¥ pozor na výslednú kvalitu obrázku, ktorý nemusàbyà ¥ v prÃÂpade, ak obsahuje nejaký text, dobre ÃÂitateþný. ÃÂo sa týka pou itia videosekvenciàa animáciÃÂ, tu je rieshenie problému zlo itejshie. Je tu mo nosà ¥ vyu ià ¥ animácie, ktoré vo väÃÂshine prÃÂpadov majú zabudovanú kompresiu dát. Mô e sa vshak vyskytnÃºà ¥ problém rozlishovacej schopnosti, ktorú nám animácia poskytuje a s tým spojená veþkosà ¥ výsledného súboru. Tu nám vo väÃÂshine prÃÂpadov ponúkaná kompresia dát nestaÃÂÃÂ. Ak chceme pou ià ¥ animáciu s väÃÂshÃÂm rozlÃÂshenÃÂm, mali by sme sa zamyslieà ¥ nad tým, ÃÂi by sme daný problém nemohli vyrieshià ¥ pou itÃÂm súborov, ktoré uchovávajú vektorové informácie o zobrazovaných objektoch. Ako prÃÂklad mô eme spomenÃºà ¥ v dneshnej dobe ÃÂastokrát pou ÃÂvaný formát Macromedia Flash, o ktorom sme sa u zmienili. Nemo no ho vshak pou ià ¥ pre prehrávanie shtandardných videà(no existujú programy, ktoré umo à Âujú konvertovanie videàdo vektorovej formy). Ako negatÃÂvum je nutnosà ¥ pluginu, ktorý musÃÂme maà ¥ v cieþovom systéme nainshtalovaný. Ak tomu tak nie je, systém pri prvej po iadavke na prehrávanie takéhoto typu súboru poskytne mo nosà ¥ jeho stiahnutia a následného doinshtalovania. Ak u máme vyrieshené vshetky predoshlé otázky, mô eme pristúpià ¥ k samotnému návrhu shtruktúry kurzu. Treba logicky usporiadaà ¥ postupnosà ¥ lekciàv danom kurze a správne rozodnÃºà ¥ o poÃÂte shtudovaných celkov - lekciÃÂ. Veþmi dôle itý je prvý kontakt shtudenta a jeho intuitÃÂvny prÃÂstup k práci s uÃÂebným textom. Pre tvorbu jednotlivých lekciàsme navrhli shtruktúru, ktorá je aplikovaná vo vshetkých kurzoch shtudovaného odboru. Na Obr.2 je zobrazená unifikovaná shtruktúra navrhovaných kurzov. Figure 2. Shtruktúra tvorby výuÃÂbových kurzov 4
Jednou z najdôle itejshÃÂch ÃÂastàkurzov je vytvorenie spätnej väzby medzi shtudentom a predmetom jeho shtúdia. Táto otázka je rieshená formou testov na rôznych úrovniach z hþadiska obtia nosti, dôle itosti, ale aj úspeshnosti samotného shtudenta v rámci pokraÃÂovania v shtúdiu. Základnou filozofiou bolo, aby kurz nenahrádzal iba klasické uÃÂebné texty, ale s vyu itÃÂm hypertextových shtruktúr a multimediálnych elementov poskytoval shtudujúcemu nové atraktÃÂvne prostredie, jemu dôverne známe, a nestresový spôsob samoshtúdia. Na Obr.3 je uvedená úvodná stránka jedného z pripravovaných kurzov odboru Aplikovaná informatika vytvoreného v prostredàToolBook Instructor II od Firmy Click2Learn. Figure 3. Uká ka stránky pripravovaného interaktÃÂvneho kurzu PoÃÂÃÂtaÃÂové siete II. v rámci DiV Aplikovaná informatika 5
Celú stratégiu prÃÂpravy kurzov pre DishtanÃÂné vzdelávanie sme rozdelili do viacerých etáp. V prvej etape plánujeme vytvorenie základných kurzov pre kombinovanú výuÃÂbu daného odboru. V druhej etape odskúshanie týchto kurzov v praxi a následné zakúpenie riadiaceho softvéru pre vedenie agendy o shtudentoch a ich shtúdiu. V poslednej etape predlo enie samostatného projektu pre akreditáciu odboru Aplikovaná informatika v DishtanÃÂnej forme. Skúsenosti zÃÂskané z pracovÃÂsk, kde táto forma je u zavedená, nás vedú k presvedÃÂeniu, e po analýze podmienok a skúsenostÃÂ, je táto forma vhodná aj na nashe pracovisko. Výber podporných produktov bol realizovaný na základe analýz a konzultáciàs pracoviskom na Ostravskej univerzite, kde sa v tomto roku prechádza na rovnaký produkt od uvedenej firmy Click2Learn [1] 4. Záver Univerzity vo svete, ale taktie na Slovensku i v ÃÂechách, podnikajú snahy o tvorbu kvalitnej výuÃÂby s podporou e-Learningu. Ako prÃÂklad mô eme uviesà ¥ shtúdium bakalárskeho odboru Informatika a výpoÃÂtová technika - Aplikovaná informatika na Ostravskej univerzite, ktoré prebieha dishtanÃÂnou formou v prostredàLotus LearningSpace /od roku 2002 aj v prostredàToolBook Instructor II. firmy Click2Learn/. Vyu itie Internetu ako výuÃÂbového prostredia nie je jednoduchou zále itosà ¥ou. Hlavne vyu ÃÂvanie online výuÃÂby prinásha mno stvo nových problémov, doteraz neprebádaných postupov a rieshenÃÂ, veþké technické potia e a finanÃÂné zaà ¥a enie. Mo ným rieshenÃÂm týchto preká ok je kvalitná a rozsiahla spolupráca univerzÃÂt a ÃÂalshÃÂch inshtitúciàpri realizácii výuÃÂby prostrednÃÂctvom Internetu ako sa o to pokúshajú autori tohoto ÃÂlánku. 5. Pou itá literatúra a informaÃÂné zdroje: [1] FOJTÃÂK, R.: Mo nosti e-learningu v dalshÃÂm vzdÃÂlávánàuÃÂitelà ¯ informatiky. In: Fakulta prÃÂrodných vied v Nitre, 2001, ISBN-80-8050-416-4, str. 128-134 [2] MILKOVÃÂ, E.: DalshàvzdÃÂlávánàpedagogických pracovnÃÂkà ¯. In: Andragogika 1/2001, ÃÂtvrtletnÃÂk pro vzdÃÂlávánàdospÃÂlých, 1.ÃÂtvrtletà2001, pp. 14 - 16. ISSN 1211-6378 [3] POLÃÂK, J.: Kvalita vzdelávania v krajinách strednej a východnej Európy vstupujúcich do Európskej únie. In: Vzdelávanie - Brána k Európskej integrácii. ZbornÃÂk. Brno: Masarykova univerzita, 2000, s. 419-422. ISBN 80-210-2419-4. [4] TURÃÂÃÂNI, M.-FOJTÃÂK, R.-POLÃÂK, J.:DishtanÃÂné vzdelávanie a e-Learning v prÃÂprave shtudentov informatických odborov. In: Technológia vzdelávania, Nitra 10/2001, str. 2-7. ISSN 1335-003X [5] VÃÂTKO, P., HORVÃÂTHOVÃÂ, D.: Computers in the future education, 1. medinárodná vedecká konferencia Aplikovaná matematika a informatika na VS,GabÃÂÃÂkovo,2001,ISBN: 80-227-1568-9 [6] ZLÃÂMALOVÃÂ, H.: Principy dishtanÃÂnàvzdÃÂlávacàtechnologie a mo nosti jejÃÂho vyu itàv pedagogické praxi na technických vysokých shkolách. In: http://icosym.cvut.cz/telel/zlamalova.html, str.24
6
7