IKT + e-Learning = Nové formy vzdelávania

Essay by laraa February 2007

download word file, 13 pages ( 22 KB ) 0.0

1. Úvod Nové Milénium a budovanie informačnej spoločnosti prinásha so sebou nielen nové perspektívy v ivote ľudí, ale aj nové prístupy k vzdelávaniu. Súčasná doba vy aduje, aby sme zvládli informačné a komunikačné technológie /ICT/ na vyshshej úrovni ako doteraz. Nové počítačové systémy a prepojenia medzi nimi dovoľujú aktívnejshie ako doteraz prenáshať informácie a tým poskytovať zdroje ďalshieho vzdelávania. Jednou z preferovaných foriem je práve Dishtančné vzdelávanie /DiV/ s podporou e-Learningu. Nové prístupy a formy v rámci celoeurópskej dohody o vzdelávaní a zjednotenie kreditných systémov poukázali na veľmi rýchlu adaptáciu Dishtančného vzdelávania práve s podporou e-Learningu. Súčasné ICT dovoľujú realizovať vshetky úrovne tejto formy a poskytujú nové mo nosti aj pre tých, ktorí kvôli nejakým problémom na prezenčné shtúdium nemohli nastúpiť. E-learning poskytuje nové mo nosti nielen vo forme, ale aj v rozsahu a kvalite shtúdia [3]. Pre koho a prečo je určené Dishtančné vzdelávanie /DiV/. Dôvody pre aplikovanie DiV ako rovnocennej formy výučby s prezenčnou formou sú rôzne.

Vo vsheobecnosti sú motivované nasledovnými faktormi: tú ba, nutnosť zvýshiť si kvalifikáciu, rozshíriť si mo nosti svojho uplatnenia, naučiť sa niečo nové, snaha otvoriť vzdelávanie aj pre ľudí, ktorí z rozličných dôvodov nemajú mo nosť navshtevovať denné shtúdium, obmedzené priestorové kapacity univerzity a snaha dať mo nosť vzdelávať sa väčshiemu počtu záujemcov, snaha univerzity zoshtíhliť náklady na prevádzku, zefektívniť výučbu a pod. V súčasnosti v mnohých prípadoch DiV je na úrovni kombinovaného shtúdia. Shtudent absolvuje niekoľko stretnutí prezenčne a ostatné po iadavky rieshi asynchrónne prostredníctvom klasickej poshtovej správy alebo prostredníctvom počítačovej siete. Veľakrát sa stretávame eshte aj s materiálmi vo forme kopírovaných textov a kopírovaných počítačových médií ako sú diskety a CD nosiče. Vzhľadom na to, e vývoj informačných a komunikačných technológií postúpil o veľký kus vpred, dostáva sa do popredia nová forma počítačovej aplikácie - a to vzdelávanie cez Internet. Popri termíne Dishtančné vzdelávanie sa objavuje nový pojem e-Learning [6]. 2. Čo je to E-learning? Je to proces, ktorý v mnohom rieshi problémy, s ktorými sme sa stretali pri doterajshom spôsobe DiV. Stretli sme sa aj s definíciou, e je to podmno ina DiV. Jednoducho povedané, je to proces, ktorý rieshi tvorbu interaktívnych multimediálnych kurzov, ich distribúciu k shtudentom a riadenie výučby [5]. Pre formy DiV a hlavne podporu e-learningu je dôle itá analytická príprava, ktorej výstupom sú nasledujúce úvahy: Je potrebné sa zamyslieť nad zvyshovaním nákladov na shtúdium na Vashej shkole? Počet záujemcov o shtúdium na vashej shkole klesá a je potrebné nájsť nové formy shtúdia, trebárs pre tých, ktorí chcú shtudovať inou formou ako prezenčnou? Je nutné zamyslieť sa nad úrovňou prichádzajúcich shtudentov na vashu shkolu? Máte k dispozícii dostatok kurzov, ktoré by bolo mo né asynchrónne shtudovať? Máte dostatočný prehľad o shtúdiu a jednotlivých shtudentoch? Máte dostatočný prehľad, ako sa Vám vracajú investície vlo ené do vzdelávania.? Po takejto analytickej príprave je dôle ité si ujasniť vzťah klasickej formy shtúdia a shtúdia formou DiV s podporou e-learningu. E-Learning si nekladie za cieľ nahradiť v plnej miere klasickú výučbu. Je vshak dobrou doplnkovou formou trebárs aj v takých oblastiach, kde je priamy kontakt pedagóga nezastupiteľný. Je mo né shtudenta akoby predpripraviť "elektronicky", pre ďalshí kontakt s pedagógom. Takýmto spôsobom je mo né niektoré druhy shtúdia rýchlejshie realizovať a tak skrátiť a efektívnejshie vyu iť čas na priame shtúdium. Ako na to - príprava projektu DiV na katedre informatiky Pozitívnym momentom je fakt, e Katedra informatiky má ambíciu zahrnúť formu DiV do procesu vzdelávacej činnosti. Preto na pôde katedry bola v tomto smere vyvinutá aktivita, ktorá v súčasnosti začína naberať reálne kontúry. Vytvorila sa pracovná skupina, z ktorej sa transformoval realizačný kolektív, ktorý v sebe zahŕňa odborníkov z rôznych oblastí. Patria medzi nich autori resp. spoluautori kurzov, pedagógovia, oponenti a shtudujúci. Do projektu sa včlenili pracovníci rôznych

1

katedier. Nasha Univerzita vshak nie je sama, ktorá tento moderný spôsob vyučovania začína aplikovať do praxe. Formy alternatívneho vzdelávania sú shiroko rozshírené. My sme sa rozhodli spolupracovať s Ostravskou univerzitou v Českej republike, ktorá tento druh vzdelávania u realizuje vo výučbe informatiky. Interaktívna spolupráca nám umo ní podeliť sa o získané skúsenosti, o nové poznatky. Je pravdepodobné, e kurzy, vytvorené na oboch univerzitách, budú vzájomne kompatibilné a vymeniteľné. Čas uká e ich vhodnosť a prípadnú potrebu modifikácií a úprav. V súčasnosti je u zabezpečená celková technologická podpora a začínajú sa rieshiť parciálne úlohy. Je inshtalovaný server, ktorý má slú iť ako centrum riadenia projektu. Na tomto serveri je u spustený portál, ktorý si kladie za cieľ stať sa vstupnou bránou k vytvoreným kurzom v rámci DiV. Názov domény tohto servera je divai.ukf.sk. Rieshenie výučby formou DiV bolo pokusne off-line metódou realizované v odbore Aplikovaná informatika pre Bakalárske shtúdium. Vzhľadom na úroveň uchádzačov o toto shtúdium sme sa rozhodli pre progresívnejshiu a pre shtudentov v súčasnej dobe akceptovanú formu DiV s vyu itím online metódy prístupu s vyu itím rozľahlej počítačovej siete - Internet. V prvom kroku sme sa rozhodli pre určitý výber predmetov, ktoré budú realizované touto formou. Sú to predmety, kde je tvorba učebných kurzov u dávnejshie pripravovaná. Predmety odboru Aplikovaná informatika shtudovaného na Katedre informatiky, ktoré touto zaujímavou formou prostredníctvom jednotlivých kurzov sprístupnia mno stvu ďalshích shtudentov, sú: Architektúra počítačov, Operačné systémy, Počítačové siete, Programovanie, Základy informatiky. Po prvej etape prípravy shtudijných materiálov sa plánuje vytvárať kurzy pre vshetky predmety uvedeného shtúdia. Tieto kurzy by nemali byť iba zdrojom teoretických informácií, ale podľa odboru by mali spĺňať aj po iadavky na praktické uká ky aplikácií. Shtudent v procese samovzdelávania by nemal byť nútený informácie len pasívne čítať, ale ich aj rôznymi prostriedkami vyhľadávať. Dôle itá je i mo nosť vykonávať tzv. virtuálne cvičenia. To by sa malo dosiahnuť prepojením týchto kurzov s novovyvinutými aplikáciami. Ďalshou mo nosťou je prepracovanie pôvodných učebných textov, ktoré neboli pôvodne určené na komunikáciu s novým výukovým prostredím, aby boli na tento druh komunikácie vhodné. Projekt vznikajúci na katedre informatiky bol rozdelený do nasledovných fáz procesu rieshenia: 1. fáza - vytvorenie pracovného tímu: Mana ér kurzu - vyberá tím spolupracovníkov, vypracováva projekt kurzu, koordinuje prípravu, určuje termíny a finančné náklady. Garant modulu - Vyberá autorský kolektív pre modul, riadi a koordinuje prácu autorského kolektívu. Autor, spoluautor - Vytvára odborný obsah kurzu, metodicky spracováva materiály. Zodpovedá za odbornú kvalitu kurzu. Pedagóg - Koordinuje kurz po stránke didaktickej. Oponent - Odborník v danom predmete posudzujúci a odborný obsah. Tím je poverený prípravou nového shtudijného produktu. Musí si určiť presný cieľ shtúdia, z toho vyplývajúci rozsah shtúdia, jeho rozčlenenie a rozvrhnutie shtudijnej záťa e. 2. fáza - príprava materiálov pre zabezpečenie výučby elektronickou formou offline formou, príprava materiálov a WWW stránky na Internete, shtruktúra práce v rámci siete Intranet. Musí byť jasne shpecifikovaná cieľová skupina, pre ktorú sa shtudijný produkt vytvára. Súčasne s touto analýzou musí byť urobený tie finančný rozbor nákladov potrebných na prípravu shtudijných pomôcok a realizáciu kurzu. 3. fáza - príprava grafického návrhu shablón jednotlivých kurzov koreshpondujúcich s učebným plánom odboru Aplikovaná informatika, príprava dialógov a hypertextových shtruktúr jednotlivých lekcií navrhnutých kurzov, zabezpečenie spätnej väzby informácií od shtudenta. 4. fáza - vytvorenie shtudentských kont na serveri, examinačné výstupy pre výučbu predmetov podľa učebného plánu, overovacia fáza u shtudentov realizujúcich externú formu shtúdia v odbore Aplikovaná informatika. Tvorba pou ívateľskej príručky pre prácu v oblasti e-Lerningu. 3. Vytváranie e-Learning kurzov Vytváranie e-Learning kurzov určených pre dishtančnú formu shtúdia je proces, ktorý vy aduje dôsledné aplikovanie viacerých zákonitostí. Pri ich tvorbe je potrebné sa sústrediť predovshetkým na dve oblasti, ktoré je pre dobrý výsledný efekt dôle ité dodr ať a kombinovať: didaktická: do tejto oblasti patria zásady, ktoré by mali spĺňať základné po iadavky týkajúce sa tvorby a aplikácie základných vyučovacích teorém do praxe; technická, ktorá by mala zahŕňať vyrieshenie vshetkých po iadaviek či u hardvérových alebo softvérových. 2

V nashom príspevku by sme sa chceli venovať hlavne technickej stránke vytvárania kurzov. Pri ich vytváraní sme postupovali podľa nasledujúcich krokov: zabezpečenie technologickej podpory, softvér, návrh kurzov, vytvorenie obsahov a doplňujúcich častí, vytvorenie shablón kurzov a ich návrh resp. design. a) Zabezpečenie technologickej podpory, softvér Pod týmto bodom chápeme výber vhodných technológií pou itých pre vytváranie kurzov a ich nasadenie do edukačnej časti vytváraného kurzu. Tu sme sa zamýshlali nad otázkami typu: aké technológie pou ijeme pre vytváranie kurzov a ich prevádzku, akou formou budú kurzy shírené shtudentom. Obidve otázky sú spolu úzko späté. To, akú formu shírenia kurzov pou ijeme, úzko súvisí s programom pou itým na ich vytvorenie, resp. na riadenie shtúdia. Kurzy sme po úvahách rozdelili na dva druhy: Kurzy shírené v natívnej forme. Napr. na médiu CD alebo prostredníctvom stiahnutia kurzov cez Internet. Pri tomto type kurzov je vo väčshine prípadov potrebný ďalshí program, ktorý sa stará o samotnú prezentáciu, resp. interaktivitu shtudenta s daným kurzom. Ako príklad mô eme uviesť kurzy vytvorené v programe Macromedia Flash (kde je samotný kurz úzko naviazaný na jadro prezentačného programu) alebo kurzy vytvorené v programe ToolBook Instructor a exportované v natívnej forme. Tento typ má samozrejme svoje výhody, ktorými sú mo nosť pou ívania veľkého počtu animácií (multimédií), ale ich záporom je problematické riadenie shtúdia, prípadne kontrola výsledkov vyučujúcim a veľmi vysoká previazanosť na pou itú softvérovú platformu (máme tým na mysli operačný systém). Pre elimináciu týchto nedostatkov sa v dneshnej dobe vo veľkej miere pristupuje k druhému zo spomínaných vymedzených bodov. Online kurzy, ktoré sú shírené vo forme nezávislej na softvérovej platforme, a zároveň bývajú umiestnené, prípadne centralizované na jednom mieste. Shtudenti pristupujú k daným kurzom vo väčshine prípadov cez Internet za pou itia prehliadačov webovských stránok. Tento druh shírenia, resp. poskytovania kurzov má viacero výhod: vo väčshine prípadov veľmi ľahké začlenenie kurzov do riadiaceho systému, platformová nezávislosť, rýchla mo nosť zmeny obsahu kurzu (keď e dáta sú umiestnené na jednom mieste, shtudenti majú k dispozícii upravený obsah bez toho, aby si museli nové informácie zvláshť sťahovať z Internetu). Pre vytváranie či u natívnych kurzov alebo online kurzov je potrebný vhodný softvér. Väčshina dnes na trhu dostupných programov umo ňuje vytvárať oba druhy kurzov. Ako príklad programu, ktorý sa v dneshnej dobe vo veľkej miere vyu íva, je vyshshie spomínaný program ToolBook Instructor vo verzii I., II. Ten vytvára kurzy vo forme prezentácie, v ktorej je mo né vyu iť integrovaný platformovo nezávislý skriptovací jazyk. Pomocou neho je mo né vytvárať programovateľné kurzy, ktoré sa do značnej miery odlishujú od shtandardných prezentácií vytvorených napr. v programe PowerPoint. Ďalej je tu zabudovaná mo nosť vkladania testovacích otázok rôznych druhov, vkladanie programovateľných objektov, či u vlastných alebo preddefinovaných. V neposlednom rade sa v programe ToolBook Instructor nachádza zabudované prepojenie s riadiacim systémom Tutor2000 /produkt firmy Kontis Praha/. Program umo ňuje exportovanie vytvorenej prezentácie do natívnej formy alebo do DHTML súborov, ktoré sú navrhnuté pre obe existujúce platformy prehliadačov webovských stránok. S týmito základnými vlastnosťami sa daný program stáva silným nástrojom pre vytváranie e-Learning kurzov. Na tomto mieste treba vshak pripomenúť, aby sme si nezamieňali pojmy, riadiaci systém kurzov a program na vytváranie kurzov. Riadiaci systém je program, ktorý nám umo ňuje pohodlné riadenie shtúdia, aktiváciu jednotlivých kurzov, testov a komunikáciu so shtudentmi. S troshkou nadhodnotenia ho mo no chápať ako virtuálnu shkolu. Systém býva vo väčshine prípadov nainshtalovaný na serveri a sprístupnený či u shtudentom alebo vyučujúcim vo forme webovských stánok. Vstup do systému býva realizovaný cez vytvorené prístupové kontá, ktoré bývajú priradené k u ívateľským skupinám. Z toho potom vyplývajú aj mo nosti a práva prihláseného u ívateľa v systéme. Ako príklad mo no uviesť u spomenutý riadiaci systém Tutor2000, ktorý umo ňuje komunikáciu s kurzami vytvorenými v programe ToolBook Instructor. Samozrejme existuje aj väčshie mno stvo programov určených pre túto oblasť. Vyshshie menované technológie sme vybrali ako príklad, preto e rozhodnutie pou ívať ich bolo uskutočnené i na nashej Katedre informatiky pre odbor Aplikovaná informatika. b) Návrh kurzov, vytvorenie obsahov a doplňujúcich častí Pri tvorbe kurzov ďalej postupujeme určením obsahu, resp. formy učebnej látky, ktorú budeme v ďalshích krokoch postupne upravovať do vyhovujúcej formy. Treba si uvedomiť, e vytváranie e-Learning kurzov nespočíva v prepisovaní učebných textov zo skrípt alebo kníh do elektronickej formy. Samotný shtudent by takýto shtýl neprijal kladne a pravdepodobne by sa priklonil k shtandardnému shtúdiu z kníh. Pri tvorbe kurzov sme sa pridŕ ali kostry uvedenej na Obr.1. Figure 1. Kostra tvorby kurzov DiV s podporou e-Learningu

3

Odporúča sa vytvárať kurzy s pou itím čo najvhodnejshích metód a foriem, ktoré doká u cieľovú skupinu osloviť. Určite väčshí prínos pre výklad a zaujatie shtudentov by malo zapracovanie väčshieho mno stva multimediálnych elementov do samotných kurzov. Ako príklad mô eme uviesť prepracovaný shtudijný program spoločnosti CISCO. Tu je veľké mno stvo textových a grafických informácií doplnené aj zvukom, čo vytvára veľmi komplexnú formu prezentácie daného problému. Ďalej treba myslieť aj na shírku prenosového pásma, ktorú bude mať k dispozícií väčshina shtudentov. Určite nemá zmyslel naplniť kurzy veľkým mno stvom animácií a obrázkov. Shtudenti by potom veľkú časť svojho času vyhradeného na shtúdium iba čakali na stiahnutie daného kurzu do svojho počítača, prípadne prehliadača. Daný problém sa dá eliminovať, ak sa plánuje s vyu itím kurzov v lokálnej sieti, kde býva vo väčshine prípadov dostatočne veľká shírka prenosového pásma. Ďalshím rieshením problému je komprimácia pou itej grafiky do vhodného grafického formátu (jpg, gif, atď). Niektoré z týchto formátov umo ňujú voliteľnú, prípadne stratovú formu komprimácie dát. Avshak na tomto mieste treba dávať pozor na výslednú kvalitu obrázku, ktorý nemusí byť v prípade, ak obsahuje nejaký text, dobre čitateľný. Čo sa týka pou itia videosekvencií a animácií, tu je rieshenie problému zlo itejshie. Je tu mo nosť vyu iť animácie, ktoré vo väčshine prípadov majú zabudovanú kompresiu dát. Mô e sa vshak vyskytnúť problém rozlishovacej schopnosti, ktorú nám animácia poskytuje a s tým spojená veľkosť výsledného súboru. Tu nám vo väčshine prípadov ponúkaná kompresia dát nestačí. Ak chceme pou iť animáciu s väčshím rozlíshením, mali by sme sa zamyslieť nad tým, či by sme daný problém nemohli vyrieshiť pou itím súborov, ktoré uchovávajú vektorové informácie o zobrazovaných objektoch. Ako príklad mô eme spomenúť v dneshnej dobe častokrát pou ívaný formát Macromedia Flash, o ktorom sme sa u zmienili. Nemo no ho vshak pou iť pre prehrávanie shtandardných videí (no existujú programy, ktoré umo ňujú konvertovanie videí do vektorovej formy). Ako negatívum je nutnosť pluginu, ktorý musíme mať v cieľovom systéme nainshtalovaný. Ak tomu tak nie je, systém pri prvej po iadavke na prehrávanie takéhoto typu súboru poskytne mo nosť jeho stiahnutia a následného doinshtalovania. Ak u máme vyrieshené vshetky predoshlé otázky, mô eme pristúpiť k samotnému návrhu shtruktúry kurzu. Treba logicky usporiadať postupnosť lekcií v danom kurze a správne rozodnúť o počte shtudovaných celkov - lekcií. Veľmi dôle itý je prvý kontakt shtudenta a jeho intuitívny prístup k práci s učebným textom. Pre tvorbu jednotlivých lekcií sme navrhli shtruktúru, ktorá je aplikovaná vo vshetkých kurzoch shtudovaného odboru. Na Obr.2 je zobrazená unifikovaná shtruktúra navrhovaných kurzov. Figure 2. Shtruktúra tvorby výučbových kurzov 4

Jednou z najdôle itejshích častí kurzov je vytvorenie spätnej väzby medzi shtudentom a predmetom jeho shtúdia. Táto otázka je rieshená formou testov na rôznych úrovniach z hľadiska obtia nosti, dôle itosti, ale aj úspeshnosti samotného shtudenta v rámci pokračovania v shtúdiu. Základnou filozofiou bolo, aby kurz nenahrádzal iba klasické učebné texty, ale s vyu itím hypertextových shtruktúr a multimediálnych elementov poskytoval shtudujúcemu nové atraktívne prostredie, jemu dôverne známe, a nestresový spôsob samoshtúdia. Na Obr.3 je uvedená úvodná stránka jedného z pripravovaných kurzov odboru Aplikovaná informatika vytvoreného v prostredí ToolBook Instructor II od Firmy Click2Learn. Figure 3. Uká ka stránky pripravovaného interaktívneho kurzu Počítačové siete II. v rámci DiV Aplikovaná informatika 5

Celú stratégiu prípravy kurzov pre Dishtančné vzdelávanie sme rozdelili do viacerých etáp. V prvej etape plánujeme vytvorenie základných kurzov pre kombinovanú výučbu daného odboru. V druhej etape odskúshanie týchto kurzov v praxi a následné zakúpenie riadiaceho softvéru pre vedenie agendy o shtudentoch a ich shtúdiu. V poslednej etape predlo enie samostatného projektu pre akreditáciu odboru Aplikovaná informatika v Dishtančnej forme. Skúsenosti získané z pracovísk, kde táto forma je u zavedená, nás vedú k presvedčeniu, e po analýze podmienok a skúseností, je táto forma vhodná aj na nashe pracovisko. Výber podporných produktov bol realizovaný na základe analýz a konzultácií s pracoviskom na Ostravskej univerzite, kde sa v tomto roku prechádza na rovnaký produkt od uvedenej firmy Click2Learn [1] 4. Záver Univerzity vo svete, ale taktie na Slovensku i v Čechách, podnikajú snahy o tvorbu kvalitnej výučby s podporou e-Learningu. Ako príklad mô eme uviesť shtúdium bakalárskeho odboru Informatika a výpočtová technika - Aplikovaná informatika na Ostravskej univerzite, ktoré prebieha dishtančnou formou v prostredí Lotus LearningSpace /od roku 2002 aj v prostredí ToolBook Instructor II. firmy Click2Learn/. Vyu itie Internetu ako výučbového prostredia nie je jednoduchou zále itosťou. Hlavne vyu ívanie online výučby prinásha mno stvo nových problémov, doteraz neprebádaných postupov a rieshení, veľké technické potia e a finančné zaťa enie. Mo ným rieshením týchto preká ok je kvalitná a rozsiahla spolupráca univerzít a ďalshích inshtitúcií pri realizácii výučby prostredníctvom Internetu ako sa o to pokúshajú autori tohoto článku. 5. Pou itá literatúra a informačné zdroje: [1] FOJTÍK, R.: Mo nosti e-learningu v dalshím vzdělávání učitelů informatiky. In: Fakulta prírodných vied v Nitre, 2001, ISBN-80-8050-416-4, str. 128-134 [2] MILKOVÁ, E.: Dalshí vzdělávání pedagogických pracovníků. In: Andragogika 1/2001, Čtvrtletník pro vzdělávání dospělých, 1.čtvrtletí 2001, pp. 14 - 16. ISSN 1211-6378 [3] POLÁK, J.: Kvalita vzdelávania v krajinách strednej a východnej Európy vstupujúcich do Európskej únie. In: Vzdelávanie - Brána k Európskej integrácii. Zborník. Brno: Masarykova univerzita, 2000, s. 419-422. ISBN 80-210-2419-4. [4] TURČÁNI, M.-FOJTÍK, R.-POLÁK, J.:Dishtančné vzdelávanie a e-Learning v príprave shtudentov informatických odborov. In: Technológia vzdelávania, Nitra 10/2001, str. 2-7. ISSN 1335-003X [5] VÍTKO, P., HORVÁTHOVÁ, D.: Computers in the future education, 1. medinárodná vedecká konferencia Aplikovaná matematika a informatika na VS,Gabčíkovo,2001,ISBN: 80-227-1568-9 [6] ZLÁMALOVÁ, H.: Principy dishtanční vzdělávací technologie a mo nosti jejího vyu ití v pedagogické praxi na technických vysokých shkolách. In: http://icosym.cvut.cz/telel/zlamalova.html, str.24

6

7